Zase neletela.
Tento týždeň už tretí raz odložili let súkromnej vesmírnej lode Starliner k Medzinárodnej vesmírnej stanici. A zdá sa, že nepoletí skôr ako začiatkom júna... ak teda vôbec.
Mohla by to byť bežná správa, ktorá len tak zapadne (asi rovnako, ako kto tento rok vyhral ocenenie Vedec roka). Ale ukrýva sa za tým čosi viac: ani nie tak o nie práve úspešnom programe Boeingu, ktorý mešká roky.
Skôr príbeh o súkromníkoch vo vesmíre.
Občas sa ma ľudia pýtajú, prečo je také dôležité, aby do kozmu lietali a ľudí vynášali (aj) súkromné spoločnosti. Racionálna odpoveď je relatívne jednoduchá a dá sa v princípe zhrnúť do dvoch slov: súťaž a náklady.
Nemýľme sa, pilotované lety do vesmíru už desaťročia stagnujú. Po Mesiaci sme sa prechádzali naposledy pred viac než päťdesiatimi rokmi a dnes sme radi, ak astronauti dorazia na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Dokonca sa tešíme čo i len z toho, že Spojené štáty alebo Čína zopakujú čosi, čo sme už kedysi dosiahli.
Lenže my ako druh s ambíciou byť vesmírnym potrebujeme nielen racionálne odpovede. Potrebujeme najmä lepší príbeh.
Možno platí, že na skúmanie kozmu sa lepšie hodia roboty a umelá inteligencia. Lenže ani jedno ani druhé nedokáže tak dobre a presvedčivo u človeka vyrozprávať príbeh. A my sme vlastne len taký trochu sofistikovanejší šimpanz milujúci príbehy.
Príbehy nás inšpirujú, príbehy nás posúvajú, príbehy nás vytvárajú.
Ak chceme byť kozmickým druhom, musíme byť kozmickým druhom s príbehom – aj s jeho hrdinami. Preto milujeme a nenávidíme Elona Muska a nie tisícky inžinierov v NASA. A preto potrebujeme aj súkromné spoločnosti: vrátane ich konkurenčného boja, vzostupov aj pádov, odvahy, dravosti a rizík .
Pomáhajú nám nielen znižovať náklady, pomáhajú nám skúšať nové prístupy a pomáhajú nám snívať.
Ale najskôr musia odletieť.
Objav týždňa
Pohľad na pyramídy v Gíze. (zdroj: Ricardo Liberato / WIKIMEDIA/CC)Bola to jedna z tých väčších záhad pyramíd. Prečo by niekto v púšti, niekde v strede ničoho staval ohromné pyramídové komplexy a prečo si nevybral nejaké vhodnejšie miesto?
Namiesto toho musel na ohromné vzdialenosti presúvať veľké kvádre i ľudskú silu.
Zdá sa však, že nemusel. Nový výskum naznačuje, že slávny komplex v Gíze starovekí Egypťania postavili neďaleko vtedajšej rieky. Toto dávne rameno Nílu malo 64 kilometrov a v princípe obklopovalo ohromné pamiatky.
Odhaliť ho pomohli radarové satelitné zábery. Rieka však pred tisíckami rokmi vyschla a riečisko zaniesol piesok.
Krátke správy z vedy
Dávni lovci a zberači sa na dnešnom Cypre usadili podstatne skôr, ako sme sa dosiaľ domnievali. Nový výskum hovorí, že paleolitickí obyvatelia osídlili ostrov dokonca o tisíce rokov skôr. Naznačuje to kombinácia archeologických nálezov, klimatických predpokladov i populačného modelovania.
Prvé teplokrvné dinosaury sa objavili zrejme už pred 180 miliónmi rokov. Schopnosť regulovať si telesnú teplotu majú dnes všetky cicavce aj vtáky, no zrejme sa vyvinula právu u niektorých dávnych dinosaurov. Nie každý druh bol totiž studenokrvný.
Kľúčové chemické látky potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť vo vesmíre, a to oveľa jednoduchšie, ako by sa vytvorili na našej planéte. Podľa nového výskumu to konkrétne platí pre peptidy, ktoré sa na Zem mohli dostať vďaka kométam či meteoritom.
Odporúčam počúvať
- Bohužiaľ, asi sme sa s tým už mnohí stretli. Zdá sa totiž, že počet alergií stúpa a stúpa aj v dospelosti: spúšťače aj dôvody sú rôzne. Tento týždeň sme sa teda v podcaste Zoom vybrali za alergiami, zisťovali, ktoré potraviny obsahujú antioxidanty a dozvedeli sa, ako olivový olej prospieva zdraviu.
- Zdravá pečeň funguje ako výkonná továreň: produkuje proteíny, enzýmy aj žlč, zároveň skladuje látky, ktoré sa neskôr premenia na energiu. Pracuje tiež ako filter, pretože zachytáva liečivá a odpadové látky v krvi, ktoré sa následne vylučujú. No aj sofistikovaná továreň sa môže pokaziť. Denisa Prokopčáková si do podcastu Vizita tento raz zavolala ako hosťa hepatológa Mareka Ráca z Fakultnej nemocnice v Nitre.
Odporúčam čítať
- Toxoplazma mení naše správanie, nielen správanie zvierat: pritom týmto parazitom je nakazená až tretina ľudstva. Pred desaťročiami sa ju preto rozhodol skúmať český biológ Jaroslav Flegr a na SME.sk s ním nájdete veľký rozhovor.
- Položili ste si niekedy otázku, prečo my - akože ľudia – tlieskame, a prečo je pre nás také ťažké potlesk zastaviť? Nuž, položili si ju prinajmenšom v BBC a výsledkom je text Prečo vlastne tlieskame.
