KYJEV, BRATISLAVA. Orly sa oblúkom vyhýbajú vojnou zničenej Ukrajine. Ruská invázia totiž spôsobila, že tieto zraniteľné dravce zámerne menia svoje migračné trasy, aby obišli nebezpečné oblasti, vyplýva zo štúdie publikovanej v časopise Current Biology.
Podľa údajov GPS zároveň obmedzili aj svoje medzipristátia, takže sa počas cesty nemohli dostatočne zregenerovať. „Je to akoby ste bežali maratón, ale nemali ste žiadne prestávky na vodu a na konci vás zrazu niekto požiadal, aby ste zabehli ďalších sedem alebo osem kilometrov,“ povedal pre denník The Guardian Charlie Russell, jeden z autorov štúdie.
Vedci skúmali orly hrubozobé už niekoľko rokov pred útokom Ruska, a práve to im umožnilo detailne zdokumentovať vplyv konfliktu na ich život. Výsledkom je, že v porovnaní s minulými rokmi vtákom v roku 2022 dlhšie trvalo dostať sa do hniezdísk, čo môže znížiť ich úspešnosť pri rozmnožovaní sa a znížiť šance na prežitie ich potomkov.
V článku sa dočítate:
- ako sa zmenila trasa orlov hrubozobých,
- koľko tieto migrujúce vtáky preletia každú jar,
- prečo Bielorusko uväznilo ochrancov prírody.
Nečakaná cesta
„Nič z toho nebolo plánované,“ vysvetlil Russell, doktorand na University of East Anglia. „Nikdy sme neočakávali, že budeme sledovať tieto vtáky cez aktívnu konfliktnú zónu pri ich migrácii. Bola to nečakaná cesta.“
Orly hrubozobé zaradila Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) medzi zraniteľné druhy. Zvieratá sledovali vedci z University of East Anglia, British Trust for Ornitology (BTO) a miestni spolupracovníci v Estónsku a Bielorusku od roku 2017.
Spomedzi 19 orlov, ktoré skúmali, sa 15 z nich výrazne odklonilo od migračných trás, ktoré zvyčajne vedú priamo cez Ukrajinu. Ich cesta naprieč ukrajinským územím sa teda predĺžila v priemere o ďalších 85 kilometrov. Jeden vták podľa The Wildlife Society dokonca pridal k svojej ceste až 250 kilometrov.
Orly, ktoré biológovia monitorovali, hniezdia v Bielorusku. Svoje zimoviská v južnej Európe a vo východnej Afrike opúšťajú medzi marcom a aprílom. Každú jar preletia okolo 5000 kilometrov, uvádza The Wildlife Society.

Samice počas migrácie strávili vo vzduchu 246 hodín v porovnaní so 193 hodinami pred vojnou. Podobne aj migrujúcim samcom teraz trvá v priemere 181 hodín, kým sa dostanú na miesto rozmnožovania, v porovnaní so 125 hodinami pred konfliktom. Cesta im teda trvá od začiatku konfliktu v priemere o 55 hodín dlhšie.
Zraniteľné dravce tiež obmedzili čas strávený kŕmením a odpočinkom, aby dokončili svoju migráciu. Medzipristátia sú základom na získanie potravy, vody a prístrešia pre migrujúce vtáky počas ich dlhých ciest, ale výskumníci zaznamenali až 60-percentný pokles vtáčích zastávok – pred ruskou inváziou urobilo 90 percent orlov medzipristátia na Ukrajine, po jej začatí to však bolo len 32 percent, pričom niektorým miestam sa úplne vyhli.
Za jednu z ich častých zastávok sa považuje napríklad Polesie – biologicky bohatá oblasť lesov a mokradí, ktorá sa rozprestiera na hraniciach Bieloruska a Ukrajiny. Orly sa však bežne zastavovali aj vo Vinnycii a Žytomyre. V roku 2022 nebolo Polesie monitorovanými vtákmi vôbec využívané.
Charizmatické druhy
Konflikt však ovplyvnil každého orla do inej miery. Zatiaľ čo jeden orol, prezývaný Borovica, pokračoval v lete cez Kyjev aj napriek intenzívnym bojom, iný, známy ako Denisa, zmenil svoju dráhu po tom, ako preletel v okruhu jedného kilometra od výbuchov a bojov na okraji mesta. Pre obchádzky sa zrejme rozhodli v reakcii na sporadické udalosti.
„Nie je to tak, že by vtáky každé ráno kontrolovali správy, aby zistili, kam by mali alebo nemali lietať pri svojej migrácii,“ povedal Russell.
Výskumníci pôvodne dúfali, že sledovaním týchto dravcov dokážu identifikovať kľúčové oblasti ochrany a pomôcť obnoviť ich zmenšujúce sa populácie. Russell chce, aby podobné štúdie pomohli voľne žijúcim živočíchom zotaviť sa, keď sa boje skončia. „Myslím si, že konflikt na Ukrajine určite zvýši úvahy o dosahoch konfliktov na životné prostredie.“

Všetky sledované orly hrubozobé podľa jeho slov prežili, ale ich náročná cesta nemusí zostať bez následkov. Hrozí, že situácia oddiali ich rozmnožovanie, pretože môžu potrebovať dlhší čas na zotavenie sa z náročnej cesty. Situáciu ovplyvňuje aj šanca na prežitie všetkých mláďat, pretože korisť môže byť po neskoršom vyliahnutí vajec menej dostupná.
„Naše zistenia ukazujú, ako ľudské rušenie neúmyselne ovplyvňuje divokú prírodu,“ povedal pre denník The Telegraph Adham Ashton-Butt, jeden z autorov štúdie. „Sťahovavé vtáky, ako sú orly hrubozobé, drasticky ubúdajú na celom svete a je nevyhnutné, aby sme lepšie pochopili a zmiernili naše účinky na tieto očarujúce druhy,“ dodal Ashton-Butt, výskumník z BTO.
Podobný výskum je však v regióne čoraz ťažší, upozorňuje organizácia The Wildlife Society. Bielorusko zatvorilo mimovládne organizácie zaoberajúce sa voľne žijúcimi zvieratami a pre obvinenia z „extrémistickej činnosti“ uväznilo ochrancov prírody.
DOI: https://doi.org/10.1016/j.cub.2024.04.047