Geneticky modifikované plodiny sú stále nepopulárne. Môžu znížiť dopad klimatickej zmeny

Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.

Filipínske ministerstvo poľnohospodárstva má víziu: stať sa prvou krajinou, ktorá umožní komerčnú produkciu zlatej ryže - 20 rokov starej geneticky modifikovanej plodiny, ktorá by mohla zabrániť státisícom prípadov detskej slepoty na celom svete.

Odvolací súd krajiny však minulý mesiac dospel k úplne inému rozhodnutiu. Pestovanie tejto plodiny pomenovanej podľa žltej farby, ktorá vzniká pridaním vitamínu A, ako aj geneticky modifikovaného baklažánu, zakázal.

„Toto rozhodnutie je veľkolepým víťazstvom pre filipínskych poľnohospodárov a filipínsky ľud, ktorý sa už desaťročia stavia proti geneticky modifikovaným plodinám,“ uviedla vo vyhlásení Wilhelmina Pelegrina, aktivistka organizácie Greenpeace pre juhovýchodnú Áziu, ktorá už desaťročia vystupuje proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO).

Hoci geneticky modifikované potraviny môžu stále vyvolávať strach a neistotu, niektorí vedci tvrdia, že môžu pomôcť nielen zmierniť obavy o ľudské zdravie, ale môžu pomôcť aj v boji proti klimatickým zmenám. A keďže nové nástroje, ako napríklad CRISPR, ktoré dokážu robiť cielené zásahy do DNA, sú čoraz populárnejšie, genetické potravinárstvo by mohlo byť na prahu obrovského skoku.

„Všetko je to [v prípade rozhodnutia Filipín] politické,“ povedal Stuart Smyth, profesor ekonomiky poľnohospodárstva a zdrojov na Saskatchewanskej univerzite. „Nie je založené na vedeckých poznatkoch.“

Bez podložených dôkazov

Geneticky modifikované plodiny sú také, do ktorých bol vložený genetický materiál z iného druhu organizmu. Napríklad prvý geneticky modifikovaný potravinový výrobok - paradajka, ktorá bola verejnosti predstavená v roku 1994 ako „Flavr Savr“ - mal pridané dva gény. Jeden z nich dodával paradajke odolnosť proti antibiotikám a druhý predlžoval jej trvanlivosť. Spoločnosť Calgene, ktorá vyrábala Flavr Savr, musela v roku 1997 pre rastúce náklady ukončiť výrobu.

V súčasnosti sa vyrába len niekoľko geneticky modifikovaných plodín, ale tie, ktoré existujú, sa pestujú vo veľkom rozsahu. V Spojených štátoch bolo podľa údajov Úradu pre potraviny a liečivá v roku 2020 geneticky modifikovaných 94 percent všetkých sójových bôbov, 96 percent všetkej bavlny a 92 percent všetkej kukurice. Tieto plodiny sa stali populárnymi vďaka svojej schopnosti odolávať glyfosátu, kľúčovej zložke herbicídu známeho pod názvom Roundup. Medzi ďalšie krajiny, ktoré vo veľkom pestujú geneticky modifikované plodiny, patria Kanada, Brazília a India.

Žiadny významný vedecký výskum nezistil, že by geneticky modifikované plodiny spôsobovali zdravotné problémy u ľudí. Vo viac ako 400-stranovej správe zverejnenej v roku 2016 Národná akadémia vied zistila, že „neexistujú žiadne podložené dôkazy o tom, že by potraviny z geneticky modifikovaných plodín boli menej bezpečné ako potraviny z plodín bez genetickej modifikácie“. Správa nabádala na analýzu takýchto potravín podľa vlastností, ktoré obsahujú, a nie podľa toho, ako boli vytvorené.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Eurokomisia povolila používanie GMO pre niektoré krmivá pre zvieratá Čítajte 

Napriek tomu zostávajú geneticky modifikované plodiny nepopulárne. Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2020 považuje 38 percent Američanov geneticky modifikované plodiny za nebezpečné, zatiaľ čo 27 percent ich považuje za bezpečné. Vďaka zákonu, ktorý v roku 2016 schválil Kongres, sa v Spojených štátoch vyžaduje, aby sa potraviny označovali ako bioinžinierske, ak sa v nich použilo genetické inžinierstvo nad rámec toho, čo sa dalo dosiahnuť bežnými technikami šľachtenia. Jedna z analýz ukázala, že spotrebitelia sú ochotní zaplatiť o 20 percent viac, aby sa vyhli geneticky modifikovaným potravinám.

Zároveň sa v malom, ale rastúcom počte výskumov tvrdí, že geneticky modifikované potraviny by mohli zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií uhlíka. V štúdii uverejnenej minulý rok výskumníci z Bonnskej univerzity v Nemecku a kalifornského Breakthrough Institute zistili, že široké využívanie týchto plodín v Európe by mohlo znížiť emisie v poľnohospodárskom sektore o 7,5 percenta.

V inej štúdii sa zistilo, že používanie geneticky modifikovaných plodín na celom svete každoročne ušetrí približne 23 miliónov ton oxidu uhličitého, čo sa rovná odstráneniu približne polovice všetkých vozidiel z ciest v Spojenom kráľovstve.

Úloha veľkých korporácií

Existujú dva hlavné spôsoby, ako by mohli geneticky modifikované plodiny znížiť emisie uhlíka.

Po prvé, môžu byť produktívnejšie, čím farmári dosiahnu vyššie výnosy a budú mať možnosť vypestovať viac potravín na menšej ploche. Jedna globálna analýza zistila, že geneticky modifikované plodiny vedú v priemere k 22-percentnému zvýšeniu výnosov. Zároveň jedna tretina všetkých emisií z poľnohospodárstva pochádza z odlesňovania a ničenia iných prírodných oblastí - keď poľnohospodári expandujú a pestujú viac plodín, vyrubujú stromy, ktoré vo svojich kmeňoch a listoch ukladajú CO2.

Ak poľnohospodári môžu pestovať svoje plodiny na menšej ploche, menej lesov sa mení na poľnohospodársku pôdu, čo umožňuje stromom a krajine ukladať viac uhlíka. „Toto zníženie odlesňovania je hlavným dôvodom, prečo zvýšenie výnosov znižuje emisie,“ povedala Emma Kovak, hlavná analytička pre potraviny a poľnohospodárstvo inštitútu Breakthrough.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aktivisti petíciou žiadajú o pomoc pri ochrane pred uvoľnením nových GMO Čítajte 

Iní vedci tvrdia, že plodiny s rezistenciou proti herbicídom môžu vyžadovať menej obrábania pôdy. „Pri každom obrábaní pôdy sa uvoľňuje uhlík späť do atmosféry,“ povedal Smyth. Napríklad kukurica odolná proti herbicídom môže vydržať postrek určený na ničenie buriny, vďaka čomu poľnohospodári nemusia obrábať pôdu na odstránenie buriny.

Environmentálna komunita je však rozdelená. Niektorí aktivisti tvrdia, že zameranie sa na klimatické zmeny zakrýva skutočný problém geneticky modifikovaných plodín: úlohu veľkých korporácií pri kontrole výroby potravín.

„Geneticky modifikované plodiny vnímame ako nástroj veľkých korporácií, ktoré už beztak ovládajú náš potravinový systém,“ povedala Amanda Starbuck, riaditeľka výskumu v organizácii Food and Water Watch. Mnohé geneticky modifikované plodiny sú potravou pre zvieratá určené na mäso - a zlepšenie výnosov podľa Starbuckovej nezmení skutočnosť, že ľudia musia upustiť od konzumácie takého množstva mäsa. „Musíme výrazne znížiť túto spotrebu,“ dodala.

S rukou zviazanou za chrbtom

Výskum zameraný na zmiernenie klimatických zmien pomocou geneticky modifikovaných plodín sa ešte len rozbieha. „Na stupnici od jeden do sto by som povedal, že je to jednociferné číslo,“ povedal Smyth. Vedci tvrdia, že potrebujú viac analýz o tom, ako geneticky modifikované plodiny menia využívanie pôdy a sekvestráciu uhlíka, a tiež štúdie, ktoré sa uskutočňujú v dlhšom časovom horizonte.

Avšak aj v oblastiach, kde je veda relatívne ustálená, sa geneticky modifikované potraviny ťažko prijímajú. Zlatú ryžu vyvinul nemecký vedec Ingo Potrykus s cieľom bojovať proti každoročnému oslepnutiu 250- až 500-tisíc detí v dôsledku nedostatku vitamínu A. O viac ako dve desaťročia neskôr sa však táto plodina nezačala vo veľkom pestovať, čiastočne pre boje o reguláciu v Ázii a odpor ochrancov životného prostredia.

Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí zakázať geneticky modifikované plodiny odvolával na filipínsky právny princíp, ktorý priznáva právo na zdravé životné prostredie.

Pre odporcov GMO je to víťazstvo, pre niektorých vedcov je to premárnená príležitosť. „Je smutné, že niečo, čo niekto vyvinul v 80. rokoch minulého storočia, aby vyriešil problém - naozaj veľký problém oslepnutia detí -, je stále aktuálne,“ povedala Kovaková.

A hoci boj o GMO trvá už desaťročia, zmeniť to môžu nové technológie. Nástroje na úpravu génov, ako je CRISPR, umožňujú vedcom vykonávať úpravy, mazať alebo meniť genóm bez toho, aby doň vkladali gény z iného druhu. Výskumníci už pracujú na geneticky upravených plodinách, ktoré by mohli urýchliť fotosyntézu a zvýšiť výnosy plodín.

Zmena genómu bez pridania súčasti z iného druhu by mohla byť pre spotrebiteľov prijateľnejšia - niektoré environmentálne skupiny sa však domnievajú, že ide len o spôsob, ako premenovať doterajšie praktiky.

„Priemysel by mohol povedať: ‚Nie je to geneticky modifikovaná plodina. Je to iba upravený gén.‘ No to je iba ďalšia dymová clona,“ povedala Starbucková.

Tento posun by mohol skomplikovať aj existujúce predpisy, ktoré boli viazané na staršie definície genetickej modifikácie.

„Je to frustrujúce,“ povedal Smyth. „Musíme urobiť veľmi veľa zmien, aby sme znížili emisie uhlíka, ale ako máme plniť kritériá Parížskej dohody, keď máme jednu ruku zviazanú za chrbtom?“