Malá Opal sa narodila hluchá.
Podobne ako jej o pár rokov staršia sestra niesla mutáciu takzvaného Otof génu, ktorá spôsobuje problémy v senzorických bunkách v slimáku (kochlea) v uchu. Výsledkom je strata sluchu: a v prípade malých detí neschopnosť reagovať na vonkajšie zvukové podnety.
Je sestra nosí implantát, ktorý jej umožňuje aspoň čiastočne počuť. Ona mala šťastie, že sa dostala do experimentálneho programu a tento týždeň lekári oznámili, že génová terapia zabrala. Malá, ani nie osemnásťmesačná Opal je prvou, ktorej takýmto spôsobom vrátili sluch.
Dnes reaguje aj na slabučké zvukové podnety, napríklad na šepot svojich rodičov.
Toto je praktický výsledok vedy. Výsledok, za ktorým sú desaťročia práce rôznych vedcov a vedeckých tímov: od tých, ktorí nám umožnili využívať vírusy ako vektor prenosu DNA, takých, ktorí nás učili porozumieť génom a ich mutáciám, ktorí nás naučili s týmito génmi pracovať a strihať, odborníkov, ktorí testovali, testovali a testovali.
Až po tím, ktorý dieťaťu opravil drobnučké vlásočnice v uchu – a ono počuje.
Zároveň tu s úžasom sledujeme debatu o plochej Zemi. Ktosi už povedal, že problémom miestneho pomätenia rozumu nie je, že ľudia veria sprostostiam – pretože oni im až tak zrejme neveria. Ale že prichádzajú s konceptom, že nič nie je pravdivé, že nič nie je faktom. A že tvrdiť možno hocičo (a možno aj akýmkoľvek spôsobom).
Výsledkom je však úplný rozvrat reality. Pretože ak nejestvujú fakty, nejestvuje ani zmysluplná komunikácia. A bez nej nejestvuje spoločnosť.
Ale možno je vysvetlenie oveľa jednoduchšie.
