Hlavne, že sme sa im smiali.
V Spojených štátoch majú regióny, kde sa kreacionizmus na školách vyučuje ako seriózna konkurenčná hypotéza k evolúcii a prirodzenému výberu. No a my tu budeme mať boj proti chemtrails asi ako štátnu doktrínu.
Každý týždeň vám tento newsletter prináša dôkazy, že svet je vlastne celkom zložitým a neprehľadným miestom. Je miestom, kde sa mnohé deje čírou náhodou, a zároveň miestom, ktorému vládnu prírodné zákony: často zložité a neintuitívne.
Napriek tomu každý týždeň prináša nádej, že sme zase o kúsok ďalej a o kúsok vpred. Že má zmysel pokúšať sa pochopiť jeho tajomstvá, pretože výsledkom je lepší, ľahší, zdravší a príjemnejší život.
Potom sa pozriete, čo tu hentamtí stvárajú: vládny splnomocnenec blúzni o placebo vakcínach a zvláštnych pohyboch lietadiel.
Zdravotníctvo sa nám tu zase tvári, že kým Česká republika má od začiatku roka takmer 10-tisíc prípadov čierneho kašľa, tak u nás ich je pár stoviek.
Vakcíny preto, logicky, doobjednávať netreba – niežeby ste v lekárni nejakú zohnali. Lebo všetci sú asi blázni, len u nás sme lietadlom.
Už tu mnohokrát zaznelo, že nás naše mozgy chránia pred sebou samými. Že chcú príbehy, že túžia po ľahkých vysvetleniach zložitých javov, že nás odmeňujú, keď čosi potvrdzuje naše predsudky. A že je ťažké s tým bojovať. No za posledné roky sa nikdy nestala v takejto miere sprostosť štátnou doktrínou.
To neznamená, že všetci voliči hentamtých sú hlúpymi a zlými ľuďmi, ako sa nám snaží narozprávať miestny splošťujúci sebecký intelektualizmus – už len štatisticky to nie je možné. Ale snáď až na najbrutálnejšie roky mečiarizmu tu nebola takáto arogantná hlúposť a pomstychtivosť pri moci.
Politike sa tu zvyčajne snažím vyhnúť, no toto už dospelo do štádia, že to nemôže byť jedno ani vede a jej popularizácii.
Pretože ak nevzdelaná tuposť čosi nenávidí, sú to sloboda a poznanie. Preto sa všetci tyrani všetkých čias pokúsia podmaniť umenie a vedu. Oboje ich totiž životne ohrozuje, nivočí ich systém presvedčení a kontroly.
Veda a umenie sú skvelými symbolmi toho, aká vyspelá je spoločnosť. Vždy preto sledujte, ako sa mocní stavajú k umeniu a k vede.
Lebo sa dosmejeme všetci.
Objav týždňa
Svetielkovanie v mori. (zdroj: NOAA)Dosiaľ sme predpokladali, že bioluminiscencia má zhruba 270 miliónov rokov - a objavila sa u predkov dnešných kôrovcov. Zdá sa však, že sme prírodu podcenili.
Nový výskum naznačuje, že svetielkovanie má zhruba 540 miliónov rokov a objavilo sa už u dávnych osemlúčoviek, podtriedy koralovcov. Ukázala to genetická analýza dnešných aj dávnych zástupcov tejto podtriedy a počítačové modelovanie.
To naznačuje, že svetielkovanie sa vyvinulo už na začiatku tejto skupiny živočíchov, akurát v priebehu dejín občas zmizlo. Zaujímavé je však zistenie, že táto vlastnosť sa u osmelúčoviek vyvinula ešte skôr, ako sa vôbec vyvinulo prvé oko.
Znamená to, že zmena, ktorej výsledkom je svetielkovanie, mala pôvodne iný účel a svetielkovanie bolo len jej vedľajším prejavom. Vedci sa domnievajú, že luciferáza a jej systém sa v tomto prípade vyvinuli skôr na produkciu antioxidantov a až neskôr sa ukázalo, že svetielkovanie môže byť užitočné na ďalšie veci: trebárs na komunikáciu.
Krátke správy z vedy
Prvým neameričanom na Mesiaci by mal byť Japonec. Povedal to americký prezident Joe Biden, program Artemis by mal na našu prirodzenú družicu vyslať aj prvú ženu. Naposledy sa pritom človek na Mesiaci prechádzal v roku 1972.
Káva, ktorú si ráno dávame na stôl, môže mať až 600-tisícročnú históriu. Naznačuje to rodostrom na základe génov kávovníka, presnejšie, odrody arabica. Analýza ukázala, že vtedy sa rastlina objavila vďaka prirodzenému kríženiu dvoch iných druhov rastlín.
Zdá sa, že vonku je v noci naozaj viac hmyzu ako cez deň. Ukazuje to nová metaanalýza, ktorá preskúmala viac ako stovku štúdií. Aj keď sa rôzne oblasti na našej planéte líšia, v priemere je v noci o 31 percent viac hmyzu.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom vrátili do čias obrovitánskych rybojašterov, zisťovali, či budú na fľašiach s alkoholom veľké zdravotné varovania, a dozvedeli sa, prečo sme z Marsu ešte nedoviezli vzorky odobraté vesmírnymi vozidlami.
- V novej epizóde podcastu Vizita sa Denisa Prokopčáková rozprávala s čeľustným ortopédom Mariánom Sabom. Pýtala sa, kedy bol zhotovený prvý zubný strojček, ako sa od svojho vývoja zmenil, či jeho nosenie predstavuje pre tínedžerov stále traumu, ale aj či vám môže skomplikovať kontrolu na letisku.
- Vedátorský podcast sa zase lepšie pozrel na Brownov pohyb. Kto teda bol Robert Brown? Kto jeho objav vysvetliť? A čo nás naučil o povahe sveta, vysvetľujú Samuel a Jozef.
Odporúčam čítať
- Po mesiacoch nezmyslov začala vesmírna sonda Voyager 1 znovu komunikovať. Voyager už opustil našu slnečnú sústavu a ako prvý ľudský pútnik letí medzihviezdnym priestorom. A pekne ňom píše magazín Scientific American.
