Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Každý rok vyprodukujú firmy viac ako 400 miliónov ton plastov. Časť tohto plastu skončí buď vo vodných tokoch, ktoré často upchá, povaľuje sa na plážach, alebo pláva v obrovských víroch v oceáne. Zvyšná časť sa zase rozkladá na drobné mikroplasty alebo nanoplasty, ktoré sa vznášajú vo vzduchu a dostávajú sa do ľudských pľúc, krvi a orgánov.
Zistiť, ktoré firmy za produkciou týchto plastov stoja, je niekedy ťažké. Vedcom sa však teraz podarilo identifikovať niektorých z najväčších prispievateľov.
Nová štúdia uverejnená v stredu v časopise Science Advances presne určila niekoľko hlavných značiek zodpovedných za znečistenie plastmi na šiestich kontinentoch. Výskumníci, ktorí využili tím viac ako stotisíc dobrovoľníkov na katalogizáciu viac ako 1,8 milióna kusov plastového odpadu, zistili, že 56 spoločností je zodpovedných za viac ako 50 percent značkového plastového odpadu na celom svete.
Najväčším znečisťovateľom bola spoločnosť Coca-Cola, ktorá sa podieľala na celosvetovom znečistení značkovým plastom 11 percentami.
Zistenia podľa výskumníkov odhaľujú obrovský problém znečistenia planéty plastmi. „Je to nadľudské úsilie, ktoré však musíme vynaložiť,“ povedal Win Cowger, riaditeľ výskumu v Moorovom inštitúte pre výskum znečistenia plastmi a hlavný autor štúdie. „Neexistujú žiadne jednoduché riešenia.“
V článku sa dočítate:
- ako vedci získali údaje o najväčších znečisťovateľoch,
- čo spoločnosti uviedli na svoju obranu,
- aká zmena by mala nastať v súčasnom fungovaní.
Bez skutočnej účinnosti
Na získanie údajov vykonali tisíce dobrovoľníkov na celom svete „audity“ plastov, pri ktorých prehľadávali pláže, parky, rieky a iné miesta, kde hľadali plastový odpad. Dobrovoľníci skúmali každý kus odpadu a zaznamenávali všetky viditeľné značky alebo ochranné známky. Skupina Break Free From Plastic zorganizovala 1576 auditov v rokoch 2018 až 2022.
Z viac ako 1,8 milióna skúmaných kusov plastov malo takmer 910-tisíc viditeľné značky (plasty môžu vplyvom slnečného žiarenia a počasia stratiť svoje značky). Za státisíce kusov plastov boli najviac zodpovedné spoločnosti Coca-Cola, PepsiCo, Nestlé a Danone.
Hovorca spoločnosti Coca-Cola v e-maile poukázal na stratégiu Svet bez odpadu, v ktorej je cieľom do roku 2025 zabezpečiť, aby bolo celosvetovo sto percent ich obalov recyklovateľných, a do roku 2030 používať v ich obaloch najmenej 50 percent recyklovaného materiálu. „Vieme, že treba urobiť viac a že naše ciele nedokážeme dosiahnuť sami.“
Spoločnosť Nestlé zase uviedla, že jej cieľom je znížiť používanie nových plastov o jednu tretinu a do svojich obalov začleniť viac recyklovaného obsahu.
Spoločnosť PepsiCo sa odmietla vyjadriť a spoločnosť Danone na žiadosť neodpovedala.
(zdroj: Washington Post)Výskumníci tiež zistili, že existuje priamy vzťah medzi výrobou plastov a množstvom značkového plastového odpadu, ktorý sa nachádza v životnom prostredí. Ak napríklad spoločnosť, ako je PepsiCo, vyrobila jedno percento svetovej hmotnosti plastov, bola zodpovedná približne za jedno percento plastového odpadu zisteného v rámci auditu. Ak spoločnosť vyrábala 0,1 percenta svetovej plastovej hmoty, bola zodpovedná za 0,1 percenta odpadu.
Pre výskumníkov toto zistenie znamená, že samotná recyklácia a odpadové hospodárstvo nestačia na zvládnutie problému s plastmi.
„Mnohé z týchto spoločností majú v skutočnosti zavedené programy na zhodnocovanie svojho odpadu zo životného prostredia alebo zabraňujú tomu, aby v ňom skončil,“ povedal Neil Tangri, riaditeľ pre vedu a politiku Globálnej aliancie pre alternatívy spaľovní, a ďalší autor štúdie. „Vidíme však, že tieto programy nie sú skutočne účinné.“
„Je to tak trochu moja najhoršia nočná mora,“ povedal Cowger. „Aby sme vyriešili znečistenie plastmi, musíme výrazne zmeniť spôsob, akým ako spoločnosť fungujeme," dodáva.
Nefungujúci status quo
Svetoví lídri a vyjednávači sa tento týždeň stretávajú v Ottawe, aby vypracovali globálnu dohodu o plastoch. Mnohé environmentálne skupiny a štáty sa usilujú o dohodu, ktorá bude zahŕňať zníženie množstva výroby plastov, čo je cieľ, ktorému sa vyjednávači z Spojených štátov bránia.
Priemyselné skupiny a firmy tvrdia, že „cirkulujúce plasty“, pokročilá recyklácia a odpadové hospodárstvo môžu vyriešiť problém bez obmedzenia výroby.
„Naši členovia investujú miliardy dolárov do infraštruktúry na zvýšenie ponuky obehových plastov, aby sa použité plasty nedostávali do životného prostredia ako odpad, na skládky alebo prostredníctvom spaľovania a namiesto toho sa stali novými plastmi,“ uviedol vo vyhlásení pred rokovaniami Benny Mermans, predseda Svetovej rady pre plasty.
Firmy produkujúce plasty tiež argumentujú tým, že plasty pomáhajú podporovať globálne hospodárstvo. Podľa štúdie, ktorú si dala vypracovať jedna priemyselná skupina, by obmedzenia výroby neúmerne ovplyvnili ľudí s nízkymi príjmami.
Výskumníci tvrdia, že veci ako pokročilá recyklácia a obehová ekonomika sú v budúcnosti dôležité, no dôležité je aj skutočné spomalenie tempa výroby plastov.
„Vieme, čo funguje: vyrábať menej plastov a používať ich menej,“ povedal Tangri.
Plasty, vyrábané z fosílnych palív, zvyšujú obrat fosílneho priemyslu v čase, keď sa klimatické politiky zameriavajú viac na ťažbu ropy a plynu. Podľa prognóz Medzinárodnej energetickej agentúry budú plasty do polovice storočia tvoriť polovicu rastu dopytu po rope.
Vedci sa zároveň snažia čo najrýchlejšie pochopiť, aké dôsledky môžu mať mikroplasty, ktoré sa dostávajú do tela a orgánov. Hoci ich v ľudskom tele nachádzajú, ich vplyv na ľudské zdravie je stále nejasný.
Vedci tvrdia, že bez obmedzenia výroby sa plasty budú naďalej hromadiť v životnom prostredí - a v ľudských telách. „Už dlho pretrváva status quo a zjavne to nefunguje,“ povedal Cowger.
