Sú na Slovensku chránené muchy, ako tvrdí Kuffa? Niektoré druhy hmyzu žijú len u nás

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa sa nad národným parkom prevážal vo vrtuľníku v čase, keď je v jeho častiach uzávera kvôli hniezdiacim druhom.

„Chápete, to je taká hypotetická rovina, aj teraz poškodzujete napríklad chránené živočíchy. Teraz, keď si sadnete do auta a preveziete sa autom do svojej redakcie, zrazíte päť chránených múch,“ povedal Kuffa minulý týždeň novinárom po mimoriadnom zasadnutí výboru pre životné prostredie, kde sa riešil jeho let vrtuľníkom.

„Nemáme chránené muchy,“ odpovedala mu reportérka Martina Töröková z televízie Markíza, ktorá slovnú výmenu zverejnila na svojom instagrame.

Ako to je teda s chránenými muchami a chráneným hmyzom na Slovensku?

Chránené muchy

Na Slovensku žije viac ako 370 druhov chránených druhov hmyzu. Ich zoznam upravuje príloha 7 vyhlášky 170, ktorá sa týka ochrany prírody.

Faktom je, že na Slovensku skutočne žijú aj chránené muchy. Nie sú to však tie, s ktorými sa bežne stretávate napríklad v domácnosti. Rad hmyzu, do ktorého patria muchy ale napríklad aj komáre, sa odborne nazýva dvojkrídlovce. Ľudovo sa však veľká časť zástupcov tohto radu prezýva aj muchy.

„Ide o mimoriadne bohatú skupinu hmyzu a na území Slovenska rozoznávame viac ako šesťtisíc rôznych druhov,“ hovorí pre SME entomológ Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Do zoznamu chránených druhov sa dostalo sedemnásť dvojkrídlovcov.

„Vo všetkých prípadoch ide o druhy vzácne svojím výskytom,“ hovorí Purkart.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Invázny ohnivý mravec je v Európe. Kde ho vedci našli a kam sa môže dostať? Čítajte 

Ako príklad uvádza vymierajúcu trúchomilku, ktorá je známa iba z troch lokalít na našom území. Zaujímavým druhom je aj muchárka sršňovitá. Tento veľký predátorský druh muchy loví iný hmyz za letu podobne ako vážky. Jej larvy sa živia larvami chrobákov, ktoré žijú v truse dobytka.

„Najnovšie bola zistená iba v Bielych Karpatoch, pričom v minulosti bola pomerne hojná. Za jej výrazným úbytkom v našej prírode môže byť strata tradičného hospodárenia v krajine, najmä úbytok pasienkov s veľkými bylinožravcami, na ktoré je ekologicky viazaná,“ vysvetľuje entomológ.

Okrem iných druhov mucháriek sú medzi chránenými dvojkrídlovcami aj tŕňavka, pestrice, chlpačky, okanka či ovad druhu Therioplectes gigas.

Podenka v Tise

Z iných zaujímavých druhov chráneného hmyzu spomína Purkart napríklad najväčšie európske ucholaky druhu Labidura riparia.

Vzácny ucholak druhu Labidura riparia, ktorý žije v piesočných dunách. Na zábere jedinec zo Španielska. (zdroj: WIMIKEDIA/CC/Hans Hillewaert)

Tieto ucholaky sú prispôsobené na život v pieskových dunách. Sú typické pre Borskú nížinu, ale menšie úseky sú aj pri pohraničí s Maďarskom.

Problém je, že človek sa oddávna snažil aj piesočnaté územie aspoň nejako využiť, napríklad zalesňovaním, ktoré je vidno napríklad na Záhorí. Vzácny ucholak tak prežíva iba na niekoľkých malých plochách, kde človek zatiaľ nezasiahol.

Na východnom Slovensku zas žije vodný hmyz podenka veľká, ktorej larvy sa vyvíjajú v čistých nížinných riekach. Ak je rieka znečistená, podenka uhynie. U nás žije iba v rieke Tisa.

Spomedzi chránených druhov hmyzu sú najviac zastúpené chrobáky. Chránených je viac ako 113 druhov (v zozname je pri nich 113 zápisov, pri niektorých sú chránené všetky druhy v rámci rodu, ktoré však nie sú dopodrobna rozpísané, preto uvádzame len približný počet druhov, pozn.red.).

Zaujímavý je napríklad druh behúnika (Duvalius bokori gellidus), ktorý je známy iba zo Silickej planiny v Slovenskom krase. Žije tu tiež nosatec (Otiorhynchus roubali) pomenovaný po známom entomológovi Jánovi Roubalovi.

Ďalší endemický chrobák - snehulčík druhu Malthodes muraniensis, zas obýva iba južné stráne Muránskej planiny.

Podenka veľká v rieke Tisa na maďarskom území. (zdroj: WIKIMEDIA/CC/Derzsi Elekes Andor)

Hodnotné živočíchy

Hmyz a iné zvieratá sú chránené z viacerých dôvodov.

„V prvom rade ide o naše prírodné bohatstvo,“ hovorí Purkart. Mnohé druhy žijú iba na území Slovenska a nikde inde vo svete. Sú preto veľmi zraniteľné voči zmenám v prostredí.

Takýmto druhom je napríklad kriticky ohrozená kobylka Bejbienkova, ktorá žije iba v Slovenskom krase. Jej spoločenskú hodnotu stanovuje vyhláška o ochrane prírody na tisíc eur. Táto suma v sebe spája ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu druhu s ohľadom na vzácnosť a ohrozenosť.

Kobylka Bejbienkova je jeden z najhodnotnejších druhov hmyzu. Iba jeden ďalší má spoločenskú hodnotu stanovenú na tisíc eur a ním je sága stepná, čo je najväčší žijúci druh kobylky v Európe. Môže dorastať do dĺžky dvanásť centimetrov.

„Nie je schopná letu a na vhodné stanovištia sa šíri výhradne po zemi. Keďže sú však biotopy vhodné pre jej život v krajine čoraz izolovanejšie a veľmi vzdialené od seba, tak sú jej migračné schopnosti obmedzené, čo ju robí z pohľadu ochrany prírody ohrozenou,“ vysvetľuje Purkart.

Sága stepná sa dostala aj do dokumentárneho filmu Divoké Slovensko, vyžiadal si ju natočiť sám dokumentarista Nigel Marven.

Tento exoticky vyzerajúci druh je dravý a dokáže uloviť aj modlivku zelenú. Tá bola v minulosti tiež chránená. Vplyvom klimatickej zmeny a otepľovania sa však z pôvodných stanovíšť na juhu postupne šíri aj na sever krajiny a možno ju nájsť aj na Orave a Liptove, hovorí entomológ. Preto sa zoznam chránených druhov pravidelne aktualizuje.

Sága stepná je najväčší druh kobylky v Európe. (zdroj: WIKIMEDIA/CC/Christophe Bernier)

Úmysel

Dôvodom ochrany hmyzu je podľa Purkarta aj to, že sú dôležitým bioindikátorom - ak sa nejakému druhu darí a prosperuje, znamená to, že životné prostredie v jeho obydlí je v poriadku. Ak začne vymierať alebo meniť svoje správanie, značí to zmeny v biotope, ktoré nemusia byť na prvý pohľad viditeľné.

A po tretie je dôležité druhy ochraňovať, pretože najmä tie vzácne môžu byť cieľom zberateľov, ktorí sa zameriavajú na ich hľadanie a speňaženie.

„Zákonná ochrana týchto živočíchov má nielen praktické, ale aj spoločenské opodstatnenie,“ hovorí entomológ.

Šanca, že zrazíte chránenú muchu alebo iný hmyz, je zrejme veľmi malá, no stále existuje. Chránené druhy však často obývajú oblasti, kde autá nemajú prístup. Riziko sa tak znižuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zvláštne kruhy v tráve našli na ďalších miestach. Ako môžu vznikať? Čítajte 

Navyše samotná jazda autom nie je považovaná za ohrozenie. Na to, aby človek ohrozil živočícha a niesol za to následky, by musel konať úmyselne. Podľa vyhlášky o ochrane prírody je totiž zakázané chráneného živočícha „úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli.“

Navyše je tiež zakázané chránené živočíchy „úmyselne rušiť v ich prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie,“ ako napríklad letom vrtuľníkom ponad uzavreté oblasti Malej Fatry či jazdou štvorkolkou v národnom parku.

Purkart upozorňuje aj na fakt, že v posledných rokoch vidno, že zrážok s hmyzom je menej - okná áut sú totiž menej zašpinené ako v minulosti. Na Slovensku zatiaľ nejde o veľmi silnú zmenu, ale v iných častiach Európy je rozdiel citeľný.

„Súvisí to s poklesom biomasy a biodiverzity hmyzu naprieč svetom. Ide o ďalšiu výzvu meniacej sa prírody, ktorej čelíme,“ dodal.