WASHINGTON. Káva je bezpochyby veľkou časťou svetovej kultúry a milovníci kávy oceňujú najviac tú, ktorá pochádza z kávovníka arabského, bežne známu ako arabica.
Vedci teraz vytvorili rodokmeň tejto kávy a zistili, že tento druh vznikol prirodzeným krížením dvoch iných odrôd kávy odhadom pred 610-tisíc až jedným miliónom rokov v etiópskych lesoch. To znamená, že tento druh je starší ako Homo sapiens, ktorý vznikol v Afrike pred 300-tisíc rokmi, upozornila agentúra Reuters.
Vedci dúfajú, že sa vďaka tomu dozvedia o rastlinách viac, aby ich mohli lepšie chrániť pred škodcami a klimatickými zmenami.
Vznikla prirodzeným krížením
Vedci analyzovali genómy 39 odrôd arabiky, a vytvorili tak doteraz najkvalitnejší genóm kávovníka arabského. Odhalili tiež špecifickú oblasť genómu, ktorá môže byť dôležitá pre šľachtenie a odolnosť voči chorobám.
Súčasťou skúmania bola aj vzorka z 18. storočia, ktorú použil švédsky prírodovedec Carl Linné pri pomenovaní tohto druhu.

Arabica podľa vedcov vznikla prirodzeným krížením dvoch rodičovských druhov, ktorými boli kávovník štatný (Coffea canephora) a Coffea eugenioides.
Kávovník statný je známy ako robusta a jeho génom bol analyzovaný v roku 2014. Robusta sa bežne používa v instantnej káve.
Arabica je považovaná za kávu s lepšou chuťou, je cenená pre svoju jemnosť a relatívne sladkú chuť. Robusta pochádza z pralesov rovníkovej Afriky a je známa tým, že je pomerne odolná voči hlavným kávovým škodcom a chorobám. Arabica dnes tvorí 60 až 70 percent svetového trhu s kávou. Zvyšok tvorí robusta.
Nové možnosti sľachtenia
Ukázalo sa, že populácia arabiky počas tisícročia, kým ju ľudia začali pestovať, rástla a klesala, podľa toho, ako sa otepľovala a ochladzovala klíma. Prekvitala v teplých a vlhkých obdobiach a trpela v obdobiach sucha.
Tieto chudobné obdobia vytvárali úzke miesta v populácii, kedy prežilo len malé množstvo geneticky podobných rastlín. Dnes má preto arabica nízku genetickú rozmanitosť, a je tak náchylnejšia voči škodcom a chorobám, ako je hubová choroba nazývaná rez listov, ktoré každoročne spôsobujú straty v miliárdách dolárov.

Možno ju tiež pestovať len v obmedzenom počte lokalít, kde sú priaznivé klimatické podmienky a hrozby chorôb nižšie.
Výskum tak otvoril cestu k novým prístupom k šľachteniu kávy, ktoré môžu pomôcť vývoju nových odrôd so zvýšenou odolnosťou voči chorobám, klimatickým zmenám a s novými chuťovými vlastnosťami, upozornil odborník spoločnosti Nestlé, ktorý sa štúdie zúčastnil, Patrick Descombes.
Káva je jedným z najrozšírenejších nápojov na svete. Podľa odhadov sa jej denne vypije 2,25 miliardy šálok. Je tiež jednou z najviac obchodovaných komodít.