PARÍŽ. Astronómovia identifikovali najväčšiu hviezdnu čiernu dieru, aká bola dosiaľ objavená v Mliečnej ceste. Jej hmotnosť je 33-krát väčšia ako hmotnosť Slnka, informovala v utorok tlačová agentúra AFP.
Dvetisíc svetelných rokov od Zeme
Čierna diera s názvom Gaia BH3 bola objavená "náhodou" na základe údajov zozbieraných misiou Gaia Európskej vesmírnej agentúry, uviedol Pasquale Panuzzo, astronóm z Národného centra pre vedecký výskum so sídlom v Paríži.
Sonda Gaia, ktorá sa venuje mapovaniu galaxie Mliečna cesta, lokalizovala BH3 2000 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orol.
Keďže teleskop sondy dokáže určiť presnú polohu hviezd na oblohe, astronómovia dokázali charakterizovať ich dráhy a zmerať hmotnosť neviditeľného spoločníka hviezdy - 33-krát väčšiu, ako je hmotnosť Slnka.
Nový pohľad na čiernu dieru v srdci našej galaxie naznačuje existenciu skrytého trysku Čítajte Ďalšie pozorovania z pozemných teleskopov potvrdili, že ide o čiernu dieru s hmotnosťou oveľa väčšou, než majú iné hviezdne čierne diery v Mliečnej ceste.
"Nikto nečakal, že nájdeme čiernu dieru s veľkou hmotnosťou číhajúcu tak blízko. Takýto objav sa podarí raz za výskumný život," uviedol Panuzzo.
Hviezdna čierna diera bola objavená, keď si vedci všimli "kmitavý" pohyb sprievodnej hviezdy, ktorá okolo nej obieha.
"Videli sme hviezdu o niečo menšiu ako Slnko (približne 75 percent jeho hmotnosti) a jasnejšiu, ktorá obieha okolo neviditeľného spoločníka," povedal Panuzzo.
Prvá v galaxii
Hviezdne čierne diery vznikajú pri kolapse masívnych hviezd na konci ich života a sú menšie ako supermasívne čierne diery, ktorých vznik je zatiaľ neznámy.
Takéto obry už boli objavené vo vzdialených galaxiách prostredníctvom gravitačných vĺn, ale "nikdy nie v našej", dodal Panuzzo.
BH3 je "spiaca" čierna diera a je príliš ďaleko od svojej sprievodnej hviezdy, aby ju zbavila hmoty, a preto nevyžaruje žiadne röntgenové žiarenie - čo sťažuje jej detekciu.
Teleskop sondy Gaia identifikoval prvé dve neaktívne čierne diery (Gaia BH1 a Gaia BH2) v Mliečnej ceste.
Gaia pracuje už desať rokov vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme a v roku 2022 poskytla trojrozmernú mapu polôh a pohybov viac ako 1,8 miliardy hviezd.
