Sonda Voyager 1 je vo vesmíre už takmer 47 rokov a celý čas posiela na Zem hodnotné dáta. Posledných päť mesiacov však vysiela nezmysly.
Namiesto vedeckých dát prichádza na Zem len stále sa opakujúci vzorec jednotiek a núl. Systém na palube inžinieri z NASA skúsili aj vypnúť a zapnúť, no nepomohlo to.
Teraz zistili, kde presne na sonde sa objavil problém. Dobrou správou je, že ho vedia odstrániť.
Dozviete sa:
- Ako dlho putuje signál k sonde Voyager 1.
- Prečo na Zem posiela nezmysly namiesto dát.
- Ako dlho bude trvať oprava.
Chybný čip
Ešte v marci inžinieri z NASA poslali sonde príkaz, aby získali údaje z jej systému pre letové údaje.
Je to jeden z troch počítačov na palube Voyageru 1, ktorý je zodpovedný za balenie vedeckých a inžinierskych údajov pred zaslaním na Zem.
Kým k sonde prišiel príkaz, prešlo 22 a pol hodiny a rovnaký čas trvalo, kým na Zemi dostali odpoveď. Opäť bola plná nezmyslov, no všimli si, že jedna časť odpovede sa líši od zvyšku vzorca.
Jednému z inžinierov sa túto časť podarilo dekódovať a ukázalo sa, že signál obsahuje záznam celej pamäte systému pre letové údaje. Ukázalo sa, že zhruba tri percentá pamäte sú poškodené a problém sa prejavuje v jednom z čipov.
Zásah časticou či opotrebovanie
„Inžinieri nedokážu s istotou určiť, čo problém spôsobilo. Dve možnosti sú, že čip mohla zasiahnuť energetická častica z vesmíru alebo že sa po 46 rokoch jednoducho opotreboval,“ vysvetľuje v blogu NASA Naomi Hartonová z Laboratória prúdového pohonu.
Inžinieri teraz hľadajú spôsob, ako používať pamäť systému pre letové údaje bez poškodeného čipu. Náprava môže trvať niekoľko mesiacov.
“Inžinieri nedokážu s istotou určiť, čo problém spôsobilo.
„
Ak nájdu spôsob, ako problematickú súčiastku obísť, sonda Voyager 1 by opäť mohla posielať dáta na Zem. Sonda sa v súčasnosti nachádza viac ako 24 miliárd kilometrov od Zeme v medzihviezdnom priestore za hranicami heliosféry, čo je obal častíc obklopujúci slnečnú sústavu.
Jej sesterská sonda Voyager 2 sa nachádza viac ako dvadsať miliárd kilometrov od Zeme. Taktiež už prešla hranice heliosféry. Na rozdiel od Voyageru 1 nemá v súčasnosti žiadne problémy a naďalej posiela na Zem údaje o medzihviezdnom priestore.
Sondy Voyager (pre zväčšenie rozkliknite) (zdroj: SME/Dominika Colombová)Sestry sondy
Sondy Voyager vyštartovali do vesmíru v roku 1977. Najskôr vzlietol Voyager 2 a o 16 dní neskôr Voyager 1. Oba navštívili Jupiter a Saturn, hoci Voyager 1 pri nich bol skôr pod vplyvom trajektórie. Voyager 2 zas mohol navštíviť aj Urán a Neptún.
Sondy nemajú vo vesmíre žiadny konkrétny cieľ, no odhaduje sa, že sonda Voyager 1 by mohla o tristo rokov dosiahnuť Oortov oblak. Je to hypotetická oblasť ľadových objektov obkolesujúca Slnko ďaleko za heliosférou.
Medzi rokmi 2025 až 2036 obe sondy s veľkou pravdepodobnosťou prestanú na Zem posielať dáta, pretože už nebudú môcť poháňať svoje systémy. Poháňajú ich generátory, ktoré premieňajú teplo z rozpadajúceho sa plutónia na elektrinu.
Po roku 2036 sa obe dostanú mimo dosahu siete Deep Space, ktorá s nimi v súčasnosti komunikuje.
Zlatá platňa, ktorú nesú sondy Voyager. (zdroj: NASA)Ak sa s ničím na svojej ceste nezrazia, budú sondy Voyager ďalej putovať vesmírom. Obsahujú aj náklad pre prípad, že by ich našla nejaká iná civilizácia. Obe nesú identický Zlaté platne s obrazmi a zvukmi, ktoré zobrazujú život a kultúru na Zemi.
V zvukových nahrávkach sú napríklad pozdravy v 55 jazykoch sveta vrátane češtiny, zvuky sopiek, zemetrasení dažďa, vetra, šimpanza, bozku či vlaku. Medzi nahrávkami je tiež hudba z viacerých kultúr sveta.
Obrázky ukazujú rôzne bežné situácie zo života ako ženu na nákupoch, ľudí, ktorí jedia či záber Jupitera, fotografiu observatória Arecibo, diagram štruktúry DNA, anatómiu človeka či snímky žiab, krokodílov, delfínov, jesenného lístia a tanečníkov z Bali. Dokopy platňa obsahuje 116 fotografií a diagramov.
