Valcovitý objekt sa predral strechou jeho domu cez dve poschodia a takmer zasiahol jeho syna. Obyvateľ mesta Naples na Floride Alejandro Otero sa preto snažil spojiť s vesmírnou agentúrou NASA.
Bol si istý, že záhadný objekt musel prísť z vesmíru.
Strechu mu prederavil popoludní 8. marca.
Až cez účet astronóma Jonathana McDowella na sieti X prišiel na to, čo mu mohlo vletieť do domu.
Nebol to meteorit
Otero bol na dovolenke, keď mu jeho syn volal s tým, že do domu padol valcovitý útvar a urobil dieru v strope aj v podlahe. Neskôr sa ukázalo, že mal hmotnosť takmer jeden kilogram.
„Keď sme o tom počuli, pripadalo nám to nemožné, a potom som si hneď pomyslel, že ide o meteorit,“ hovorí pre web WINK News Otero.
Objekt už skúmajú inžinieri z NASA a snažia sa zistiť jeho pôvod. Existujú však už náznaky, o čo by mohlo ísť. Meteorit to s veľkou pravdepodobnosťou nie je.
V deň, keď Oterovi vletel objekt do domu, astronóm Jonathan McDowell na svojom účte na sieti X informoval, že do atmosféry vstúpila vyradená batériová paleta z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Nezhorené časti mohli dopadnúť v okolí mesta Fort Myers, ktoré sa nachádza sedemdesiat kilometrov od Naples.
Paleta mala pôvodne 2,6 tony a použili ju pri modernizácii batérií na ISS na odloženie deviatich vyradených batérií. Zo stanice bola vymrštená ešte v marci 2021. Inžinieri očakávali, že nekontrolovane vstúpi do atmosféry medzi 7. a 9. marcom.
„Pri opätovnom vstupe úplne nezhorí - zhruba pol tony úlomkov pravdepodobne zasiahne zemský povrch,“ písal McDowell pred vstupom palety do atmosféry.
Loading
...Riziko zásahu
Určiť, kto je zodpovedný za poškodenie Oterovho domu, bude zrejme náročné. Hoci batérie patrili NASA, paletu, ktorá ich niesla, patrila japonskej vesmírnej agentúre JAXA.
Jej vstup do atmosféry sledovala aj Európska vesmírna agentúra. Vtedy písali, že riziko, že zasiahne ľudí alebo príbytky je „veľmi nízke“.
Nekontrolované vstupy vyradených strojov do atmosféry sú relatívne bežné. Veľké objekty vstúpia do atmosféry približne každý týždeň a väčšina z nich zhorí. Inžinieri by mali svoje stroje postaviť tak, aby riziko zásahu čo najviac znížili.
Odhady rizika, že niekoho zasiahne padajúci kus vesmírneho odpadku, sa rôznia. Niektoré hovoria o riziku jedna ku biliónu a ďalšie „len“ o jednej ku desaťtisíc. Na porovnanie, riziko zásahu bleskom je zhruba jedna k 1,4 miliónu, píše americká nezisková výskumná spoločnosť Aerospace Corporation.
Dosiaľ nie je zaznamenané žiadne úmrtie, ktoré by spôsobil priamy zásah vesmírnym odpadom. V roku 1997 na Lottie Williamsovú z Oklahomy padol kus palivovej nádrže z rakety Delta II, ktorá rok predtým vyniesla na obežnú dráhu satelit amerického letectva. Kus veľkosti desať krát trinásť centimetrov ju zasiahol do pleca a vyviazla bez zranení.
Riziku vyradených satelitov a vesmírnych prístrojov sa pred dvoma rokmi venovali aj vedci vo výskume zverejnenom v časopise Nature Astronomy. Zistili, že v nadchádzajúcom desaťročí existuje malé, ale významné riziko opätovného vstupu vesmírnych súčiastok a ich pádu na súš.
Riziko je však najväčšie pre južnú pologuľu. Existuje napríklad trikrát väčšia pravdepodobnosť, že súčasti rakety zasiahnu Jakartu v Indonézii, Dháku v Bangladéši či Lagos v Nigérii, ako New York v USA, Peking v Číne či Moskvu v Rusku. Odhadli tiež, že v nasledujúcom desaťročí existuje desaťpercentná šanca jednej alebo viacerých obetí padajúcich vesmírnych odpadkov.
