Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Cukrovka, znečistené ovzdušie a konzumácia alkoholu by mohli byť najväčšími rizikovými faktormi demencie.
Výskumníci porovnávali modifikovateľné rizikové faktory demencie, ktorú charakterizuje zhoršenie pamäti, myslenia a uvažovania, a skúmali, ako tieto faktory zrejme ovplyvňujú určité oblasti mozgu, ktoré sú už aj tak obzvlášť zraniteľné voči Alzheimerovej chorobe a schizofrénii.
Výskum založený na skenovaní mozgu takmer 40-tisíc dospelých vo veku 44 až 82 rokov vo Veľkej Británii uverejnili v stredu v časopise Nature Communications.
Zraniteľné oblasti mozgu sa vyvíjajú počas dospievania a pomáhajú mu spracovávať a integrovať „kúsky informácií z rôznych modalít, z rôznych zmyslov“, uviedla Gwenaëlle Douaud, docentka na Oxfordskej univerzite a spoluautorka štúdie. Zároveň „sú prvé, ktoré odchádzajú, keď začneme starnúť“.
„Snažíme sa povedať to, aké sú spoločné rizikové faktory demencie, ktoré postihujú tieto oblasti. Tieto tri sú najškodlivejšie, ale samozrejme, aj ostatné majú vplyv,“ povedala Douaudová.
V článku sa dočítate:
- koľko rizikových faktorov štúdia skúmala,
- že sa má počet ľudí s demenciou zvýšiť do roku 2050,
- čo je dôsledkom demencie,
- ako sa chrániť pred demenciou.
Dvakrát väčší vplyv
Výskumníci skúmali genetické a modifikovateľné rizikové faktory, ktoré prispievajú k zraniteľnosti „najkrehkejších častí mozgu“, skúmaním skenov mozgu takmer 40-tisíc relatívne zdravých účastníkov z britskej biobanky.
Štúdia skúmala 161 modifikovateľných rizikových faktorov vrátane krvného tlaku, cholesterolu, cukrovky, hmotnosti, konzumácie alkoholu, fajčenia, nálady, zápalov, znečistenia, sluchu, spánku, socializácie, stravy, fyzickej aktivity a vzdelania.
Zistilo sa, že diagnostikovaná cukrovka, množstvo oxidu dusičitého v ovzduší a frekvencia pitia alkoholu - od žiadneho až po každodenné alebo takmer každodenné - sú tri najškodlivejšie rizikové faktory pre tieto oblasti mozgu, uviedla Douaudová.
Cukrovka, znečistenie ovzdušia a konzumácia alkoholu majú približne dvakrát väčší vplyv ako ostatné hlavné rizikové faktory, uviedla. Ďalšími významnými rizikovými faktormi sú spánok, hmotnosť, fajčenie a krvný tlak.
Výskumníci identifikovali sedem genetických skupín, ktoré ovplyvňujú tieto zraniteľné časti mozgu, pričom niektoré z nich sú spojené aj s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Genetické a modifikovateľné rizikové faktory nie sú porovnateľné, hovorí Douaudová.
Očkovanie proti chrípke môže znížiť riziko alzheimera a demencií Čítajte Čoraz viac dôkazov
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie žije na svete viac ako 55 miliónov ľudí s demenciou a očakáva sa, že do roku 2050 sa ich počet zvýši na 153 miliónov.
Národný inštitút pre starnutie v Spojených štátoch demenciu charakterizuje ako stratu kognitívnych funkcií a jej príznaky sú dôsledkom toho, že mozgové neuróny strácajú spojenie s ostatnými mozgovými bunkami a nakoniec odumierajú. Každý človek časom stráca neuróny, ale u pacientov s demenciou je táto strata výraznejšia.
Cukrovka a konzumácia alkoholu „sa neustále spájajú s úbytkom mozgových aj kognitívnych funkcií“, napísali vedci v štúdii Nature Communications. Existuje čoraz viac dôkazov, že vystavenie znečistenému ovzdušiu je rizikovým faktorom pre kognitívny úpadok a demenciu.
V správe časopisu Lancet o demencii z roku 2020 sa uvádza, že tucet modifikovateľných rizikových faktorov, ako sú hypertenzia, poruchy sluchu, fajčenie a obezita, spolu spôsobujú až 40 percent prípadov demencie na celom svete.
Potenciálnymi rizikovými faktormi sú aj vek, gény, rodinná anamnéza, traumatické poranenie mozgu alebo mozgová príhoda.
Udržanie kognitívneho zdravia
Gill Livingston, profesorka psychiatrie starších ľudí na University College London a hlavná autorka správy Lancet 2020, uviedla, že nová štúdia je veľmi zaujímavá, ale účastníci britskej biobanky sú oveľa zdravšia a vysoko motivovaná skupina. Zistenia sa tak nemusia vzťahovať na širšiu populáciu.
Napriek tomu ukazujú, ako ľudia môžu svojimi rozhodnutiami prispieť k zníženiu rizika zhoršenia kognitívnych funkcií s pribúdajúcim vekom, uviedla Livingstonová.
„Ľudia môžu v každodennom živote urobiť pomerne veľa pre udržanie kognitívneho zdravia,“ povedala. „Toto to len potvrdzuje.“
Snažte sa jesť zdravú, pestrú stravu, ktorá vám pomôže znížiť hladinu cukru v krvi, prijmite opatrenia na ochranu pred „znečistením spôsobeným dopravou“ a pite alkohol s mierou, uviedla Douaudová v e-maile.
„Samozrejme, niektoré z týchto opatrení by nemali byť len na jednotlivcoch a bremeno by mali niesť aj miestne samosprávy, ktoré navrhujú užitočné politiky,“ povedala.
Pôvod Parkinsonovej choroby môže byť v črevách, tvrdia vedci Čítajte Livingstonová povedala, že spoločenská a fyzická aktivita - rozhovory s priateľmi a cvičenie - „majú obrovský význam“. A podnetné zážitky, prechádzky vonku, „videnie rôznych vecí“ môžu byť podľa nej prospešné.
Strata sluchu, ktorá je pravdepodobnejšia s pribúdajúcim vekom, môže pripraviť človeka o možnosť rozhovoru, ktorý vedie k „rýchlej stimulácii mozgu“, uviedla Livingstonová.
„A ak fajčíte, prestaňte,“ dodala.
Na tejto správe sa podieľala aj Marlene Cimons.
