Viktor Sharrah sa jedného dňa zobudil a zrazu všetci ľudia okolo neho vyzerali ako démoni z hororu.
Ústa mali pretiahnuté do zvláštnej grimasy, mali natiahnuté oči, v lícach hlboké vrásky a uši špicaté ako elf či Spock zo seriálu Star Trek. Sharrah sa snažil vysvetliť spolubývajúcemu, čo vidí, ale ten si myslel, že sa zbláznil.
A aj on sám si to začínal myslieť. Netušil, že trpí veľmi vzácnou neurologickou poruchou, pri ktorej ľudia vidia črty tvárí zdeformovane. Nazýva sa prosopometamorfopsia a dodnes lekári poznajú menej ako sto zdokumentovaných prípadov.
Sharrahov prípad je ešte vzácnejší. Tváre vidí zdeformované celé a neustále - iní pacienti hlásia, že vidia skreslene iba polovicu tváre alebo určité črty a iba občas. Navyše Sharrah vidí znetvorené iba reálne tváre a svoj odraz v zrkadle, na fotkách či na obrazovke vidí ľudí normálne.
Vďaka tomu sa vedcom prvýkrát podarilo zrekonštruovať, čo presne vidí človek s prosopometamorfopsiou.
Dozviete sa:
- Čo vidia ľudia s poruchou, keď sa pozerajú na tváre.
- Prečo prosopometamorfopsia nie je psychiatrická porucha.
- Kedy Sharrah zistil, čo mu je a ako mu pomohla žiarovka.
Zlé a zvrátené
Dokiaľ 59-ročný Sharrah nevedel o svojej diagnóze, trpel potichu. Nerád chodil medzi ľudí, pretože všetci vyzerali ako „armáda démonov“.
Jedného dňa v roku 2020 sa so svojím problémom podelil vo facebookovej skupine na podporu ľudí so samovražednými sklonmi. S duševným zdravím mal problémy, odkedy sa ako príslušník Námornej pechoty Spojených štátov vrátil z Bejrútu, kde Hizballáh v roku 1983 zaútočil na ich kasárne.
„Mám pocit, že sa uzatváram. Akoby som umieral zvnútra. Každá tvár, ktorú vidím a nie je na obrazovke, vyzerá zle, zvrátene a šialene. Ako z filmu Johna Carpentera,“ napísal vtedy podľa CNN. Carpenter je známy vďaka hororom ako Vec, Halloween či Hmla.
Jeho príspevok si vtedy všimla Catherine Morrisová, ktorá tridsať rokov pracovala v školách so zrakovo znevýhodnenými ľuďmi. Od nej sa konečne prvýkrát dozvedel, že sa nezbláznil a zrejme trpí prosopometamorfopsiou.
Lekári a vedci tejto poruche zatiaľ veľmi nerozumejú. Môžu sa opierať o poznatky iba z 81 známych prípadov, podľa prehľadu publikovanej literatúry z roku 2021 v časopise Cortex. Poruchou trpí zrejme omnoho viac ľudí, hovorí Brad Duchaine, jeden z autorov štúdie v časopise Lancet Clinical Picture, ktorá približuje Sharrahov prípad.
