Celulóza je najrozšírenejšou organickou zložkou na Zemi. Táto vláknina tvorí bunkové steny zeleniny a ovocia a iných rastlín. A najviac jej je v bavlne.
Do roku 2003 si vedci a vedkyne mysleli, že ľudia celulózu nedokážu stráviť. Táto schopnosť bola dovtedy prisudzovaná najmä prežúvavcom. Objav spred dvadsiatich rokov však ukázal, že aj v ľudských črevách sú mikróby rozkladajúce túto početnú vlákninu.
Problém je, že život v mestách a najmä strava západného štýlu pripravuje ľudí o tieto prospešné baktérie a tým aj o schopnosť tráviť celulózu. Ukazuje to nový výskum zverejnený v časopise Science.
Riešenie problému je veľmi jednoduché.
Dozviete sa:
- Ktoré baktérie dokážu rozkladať celulózu a ako ich ľudia získali.
- Prečo je ťažké rozložiť celulózu.
- Ako dostať do stravy viac celulózy.
Ako kmeň stromu v bazéne
Od roku 2003 poznáme iba jediný druh baktérie, ktorá pomáha ľuďom tráviť celulózu - silne prepojené molekuly cukru. V novom výskume však vedci objavili ďalšie tri.
Jednu sme zdedili od spoločného predka šimpanzov a ľudí, jednu od prežúvavcov (zrejme pri ich zdomácnení kráv a oviec) a jedna je typicky ľudská.
Objavené mikróby patria do skupiny ruminococcus. Tým, že rozkladajú celulózu, poskytujú stravu pre celý mikrobióm čriev.
„Celulóza je ťažko stráviteľná, pretože je nerozpustná. Vláknina v črevách je ako kmeň stromu v bazéne, navlhne, ale nerozpustí sa,“ vysvetľuje Edward Bayer z Weizmanovho inštitútu.
Baktérie ruminococcus využívajú na rozklad celulózy celulozómy. Tie sa pripájajú na jednotlivé vlákna celulózy a rozpletajú ich podobne, ako keď niekto lano rozmotá na jednotlivé vlákna. Tie už môžu byť ďalej trávené nielen ruminococcmi, ale aj ostatnými baktériami.
Môže za to strava
Výskyt baktérií sledoval výskumný tím vo vzorkách stolice. V minulosti mali ľudia podobné hodnoty týchto mikróbov ako súčasne žijúce primáty. V súčasnosti však u ľudí začali klesať a ich výskyt sa líšil podľa toho, kde a najmä ako žijú.
Dnešné skupiny lovcov a zberačov a ľudia žijúci na vidieku majú v črevách približne dvadsať percent baktérií živiacich sa celulózou. Ich strava obsahuje vysoké množstvo vlákniny.
Naproti tomu ľudia v priemyselne rozvinutých krajinách mali týchto baktérií pod päť percent. Znamená to, že čím menší obsah vlákniny mali ľudia v strave, tým menej mali aj baktérií špecializovaných na celulózu.
Rozmanitosť mikróbov začala klesať potom, ako začalo čoraz viac ľudí žiť v mestách a prešlo na stravu západného štýlu, domnievajú sa autori výskumu.
Jesť viac vlákniny
„Počas evolúcie ľudí bola vláknina vždy základom ľudskej stravy,“ vysvetľuje v tlačovej správe univerzity Bena Guriona v Negeve hlavná autorka výskumu Sarah Moraïs.
Strava západného štýlu - založená na polotovaroch, balených potravinách, rafinovaných obilninách, červenom mäse, sladkých nápojoch, sladkostiach, vyprážaných jedlách či mliečnych výrobkoch - je však na vlákninu chudobná.
Vláknina pritom pomáha udržiavať mikróby v tenkom čreve zdravé. Znižuje tiež hladiny cholesterolu, čím môže chrániť srdcovocievne zdravie. Zrýchľuje prechod jedla tráviacim traktom či reguluje cukor v krvi.
Potraviny bohaté na vlákninu. Koľko jej denne potrebujete? Čítajte Autori štúdie majú jednoduché riešenie, ako strate baktérií prechádzať - jesť viac vlákniny.
Za nedostatočný príjem vlákniny sa podľa Odporúčaní pre stravu a výživu dospelých slovenského ministerstva považujú hodnoty pod 23,5 gramu denne zo všetkých zdrojov. Denná dávka by však nemala prekročiť 70 gramov, lebo by to mohlo viesť k plynatosti či zápche.
Do svojej stravy môžete vlákninu dodať tým, že začnete jesť viac celozrnných výrobkov, ovsené vločky, hnedú ryžu či quinou. Zdrojom vlákniny je tiež ovocie, veľa celulózy majú napríklad jablká a hrušky, ale tiež listová či koreňová zelenina a strukoviny ako fazuľa, šošovica či cícer. Zdrojom vlákniny sú tiež oriešky a semená.
DOI: https://www.science.org/doi/10.1126/science.adj9223
