Zvieratá patria do prírody. A na National Geographic.
Dobre, sú aj lepšie spôsoby, ako začínať newsletter vtipom, no zdá sa, že zvieracia ríša je fascinujúca. A dokonca aj tá, ktorá nás bezprostredne obklopuje.
Podobne fascinujúca je naša schopnosť povýšeneckého nadhľadu, s akou k nej pristupujeme. Vedecká štúdia za vedeckou štúdiou nám konzistentne ukazujú, že naše miesto vo zvieracej ríše zase až také výnimočné nie je.
Nielenže nie sme stredom vesmíru, a dokonca ani slnečnej sústavy. Ešte aj na tej našej planéte sme zrejme mali viac šťastia ako rozumu. Dnes totiž vieme, že celkom bystré sú nielen vyššie primáty a morské cicavce, ale ešte aj také blbé holuby dokážu rozlišovať množstvá a počty.
Psy sa nielenže dokážu naučiť povely, zrejme rozumejú aj tomu, keď rozprávame o veciach: v ich mozgoch sa totiž objavujú mentálne reprezentácie spomínaných objektov. A dozvedáme sa, že ešte aj tie rastliny sú oveľa komplikovanejšie. Reagujú na podnety (cítia?) a svojským spôsobom dokážu do istej miery komunikovať.
Na tomto mieste rád a často píšem, že život nebýva čiernobiely a realita býva oveľa zložitejšia než príbehy, ktoré o nej zvykneme rozprávať. Rovnako to platí na prírodu a jej ríšu.
Malo by nás to učiť pokore.
Už len preto, že zvieratá patria do prírody. Ale my sme tiež len takéto trochu komplikovanejšie zviera.
Objav týždňa
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Tradičný výklad hovorí, že moderní ľudia sa vybrali z Afriky na sever a východ niekedy pred 60- až 80-tisíc rokmi. Dnes už vieme, že naše dejiny boli komplikovanejšie a naši prapredkovia putovali v rôznych vlnách a v rôznych dobách - a pravdepodobne aj oveľa skôr.
Nový výskum v Nature teraz spochybňuje aj hypotézu, že sa tak dialo v časoch, keď sa pozdĺž tejto cesty otvárali akési zelené koridory saván a lesov, keď sa lokálne klimatické podmienky v oblasti zlepšovali.
Zdá sa totiž, že naši predkovia dokázali putovať nielen vyprahnutými oblasťami. Ale jedným zo spúšťačov či katalyzátorom takejto migrácie mohol byť aj výbuch supervulkánu Toba zhruba pred 74-tisíc rokmi.
Výbuch sopky v Indonézii bol taký silný, že zrejme ovplyvnil aj miestne podmienky v Afrike, moderní ľudia sa však dokázali adaptovať a prežiť.
Krátke správy z vedy
Nová štúdia naznačuje, že v našom vesmíre nie je žiadna tmavá hmota. Výskum spochybňujúci prevládajúci vedecký názor sa totiž pozrel inak na svet okolo nás: predpokladá, že svetlo môže cestovaním strácať energiu a prírodné sily časom strácať svoju účinnosť. Nová hypotéza pritom súhlasí s pozorovaniami.
Spoločnosť SpaceX tvrdí, že jej tretí test rakety Starship dopadol úspešne. Súkromnej spoločnosti sa podarilo odštartovať a kontakt s loďou stratili až pri jej návrate do atmosféry. Elon Musk tvrdí, že Starship by mala ľudstvo dopraviť na Mars.
Nová veľká štúdia sa pozrela na plasty a plastické chemikálie okolo nás. Vedci preskúmali viac ako 16-tisíc látok a zistili, že viac ako štyritisíc z nich je nebezpečných. To je výrazne viac, ako boli pôvodné odhady.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom naučili, ako byť šťastnejšími, zisťovali, či olizovanie psa môže byť nebezpečné a vybrali sa za tisícročným počítačom z Verony.
- Najmladšie dievčatá, ktoré navštevujú psychiatrické ambulancie pre poruchy príjmu potravy, majú osem rokov. A najväčší nárast týchto diagnóz pozorujú lekári u jedenásť- a dvanásťročných detí. V novej epizóde Vizity sa preto Denisa Prokopčáková rozprávala so psychiatričkou Ivanou Fusekovou a influencerkou Nikou Vujisićovou.
Odporúčam čítať
- Obľúbené návody na správny život hovoria, že denne by ste mali vypiť toľko a hentoľko vody. Lenže naša obsesia pitím vody nemusí byť prínosom. Na celý fenomén sa preto v texte Koľko vody by ste mali vypiť za deň pozrelo BBC Future.
