Prečo sa ľudia pripútajú k celebritám? Niektoré jednostranné vzťahy môžu škodiť

Predstavte si nejakú známu osobnosť, ktorú obdivujete alebo vám je aspoň čímsi sympatická a radi sa dozvedáte novinky o jej práci či živote.

Chceli by ste byť súčasťou kruhu priateľov tejto osoby? Veríte, že by ste si naozaj rozumeli?

Je veľká pravdepodobnosť, že ak už nie ste adolescentom, na tieto otázky odpovedáte negatívne. U dospievajúcich je relatívne normálne vzhliadať k známym ľuďom a cítiť k nim aj spoločenské puto.

Občas sa však stane, že neškodné fanúšikovstvo prerastie do uctievania. Tento fenomén je známy napríklad z Kórey, kde majú pre posadnutých fanúšikov aj špeciálne pomenovanie – saseaeng.

Ich činy hraničia až so stalkingom a často narúšajú súkromie svojich kórejských idolov. Poháňa ich túžba byť spoznaný a vytŕčať z masy fanúšikov bez tvárí, aj keby to znamenalo, že musia svojho idola napadnúť.

„Mám pocit, že sa dozviem viac o idole, ktorého milujem, a že sa k nemu priblížim. Keď idem na koncert, sú tam tisíce ľudí, takže idol by nevedel, kto som,“ prehovoril jeden fanúšik v rozhovore do výskumu v časopise Deviant Behavior z roku 2015.

„Ale ak sa stanem sasaengom, spozná ma. Ak mu budem stále hovoriť ,Ja som ten a ten. Už som ťa videl na tom mieste. Som taký a taký‘, začne si ma všímať a pýtať sa: ,Prišiel si aj dnes?‘ Pre fanúšikov sasaeng je dobré, keď ich idoly spoznávajú.“

Psychológovia takéto extrémne pocity naviazania sa na osobu, ktorú nepoznáme, nazývajú uctievanie celebrít. Súvisí aj s tým, že dnes sú známi ľudia na dosah ruky.

V živote či na obrazovke

Jednostranné vzťahy s celebritami nie sú úplnou novinkou. Nástup parasociálnych vzťahov pozorujú sociológovia minimálne od počiatku televízie a rádia. S príchodom internetu a sociálnych sietí nabrali na intenzite.

Parasociálne vzťahy sú typické najmä pre obdobie detstva a adolescencie. Vo svojej podstate nemusia byť chorobné. Deti sa takto môžu učiť nové veci a tínedžeri si môžu formovať identitu a napĺňať si niektoré sociálne potreby.