Historička a odborníčka na islam Federica Gigante pátrala na internete po portréte zberateľa zo 17. storočia Ludovica Moscarda, no natrafila na niečo omnoho hodnotnejšie.
Na jednej z fotografií zbierky múzea vo Verone uvidela bronzovú platňu a okamžite vedela, že sa pozerá na astroláb - starodávne zariadenie, ktoré sa používalo na určovanie pozícií hviezd či času.
Zo starého kusu kovu sa razom stala najhodnotnejšia vec v zbierke Múzea Miniscalchi Erizzo. Nájdený astroláb je výnimočný tým, že v sebe spája islamskú aj židovskú vedu. Giganteová o ňom píše v odbornom časopise Nuncius.
V článku sa dočítate:
- na čo slúžil astroláb,
- kde zostrojili astroláb z Verony,
- ako vyzeral astroláb z 11. storočia.
V lúči svetla
Predstavte si ho ako bronzový disk s okrajmi, do ktorého môžete vkladať ďalšie kovové platne a voľne nimi otáčať. Asi tak nejako vyzerali jedny z prvých počítačov, samozrejme, boli úplne analógové.
Prvý astroláb zrejme zostrojil staroveký grécky matematik Apollónios z Pergy zhruba dvesto rokov pred naším letopočtom. Spájal v sebe mapu hviezdnej oblohy a astronomické prístroje.
Ponáša sa na zväčšenú verziu vreckových hodín a mal stovky využití - preto slúžil ľuďom od čias Antiky, cez zlatý vek islamu až po zámorské objavy v 15. storočí.
Slúžil aj ako sklonomer, analógový počítač na riešenie problémov v astronómii, dokázal tiež merať výšku nebeského telesa nad obzorom, výšku budov, určovať miestnu zemepisnú šírku, čas východu slnka či hviezd.
“Keď som navštívila múzeum a zblízka si preštudovala astroláb, všimla som si, že je nielen pokrytý nádherne vyrytými arabskými nápismi, ale že má aj slabé nápisy v hebrejčine.
„
Astroláb v zbierke múzea vo Verone pochádza z 11. storočia. Zostrojili ho v meste Toledo v oblasti Al Andaluz, oblasti Pyrenejského polostrova ovládanej moslimami. V tom čase bolo Toledo prekvitajúcim centrom, kde spolu žili moslimovia, židia a kresťania.
„Keď som navštívila múzeum a zblízka si preštudovala astroláb, všimla som si, že je nielen pokrytý nádherne vyrytými arabskými nápismi, ale že má aj slabé nápisy v hebrejčine,“ hovorí pre Univerzitu v Cambridgi historička Giganteová.
„Rozoznala som ich iba v lúči svetla, ktorý vchádzal cez okno. Myslela som si, že sa mi to len zdá, ale nachádzala som ich čoraz viac a viac.“
Okrem arabských a hebrejských nápisov neskôr našla aj arabské číslice používané v západnom svete. Nález naznačuje, že astroláb prešiel viacerými rukami a okrem Španielska ho využívali aj na severe Afriky a v Taliansku.
Dôkaz o spolupráci
Sprvu bol astroláb zjavne zostrojený pre človeka s moslimským vierovyznaním. Obsahuje totiž moslimské modlitby. Neskôr na analógový počítač pribudlo aj venovanie pre ďalšieho vlastníka: Pre Izáka, dielo Jonáša. Tieto židovské mená boli napísané arabskými písmenami.
Objekt tak zrejme koloval v španielskej komunite sefardských Židov, ktorí hovorili po arabsky.
Záhadný antický počítač by nebol perfektný. Odhadli jeho počiatok Čítajte „Vieme, že v Španielsku v 11. storočí židia, moslimovia a kresťania pracovali vedľa seba najmä vo vedeckých sférach a že mnohých židovských vedcov sponzorovali a protežovali moslimskí vládcovia bez ohľadu na ich náboženstvo,“ vysvetľuje pre Guardian Giganteová.
Ďalšia doska astrolábu obsahuje severoafrické zemepisné šírky, takže prístroj sa dostal zrejem aj do Maroka alebo Egypta.
Hebrejské nápisy naznačujú, že astroláb sa nakoniec dostal medzi židov v Taliansku, ktorí používali hebrejčinu a nie arabčinu. Nakoniec sa prístroj dostal do rúk zberateľa Ludovica Moscarda a stal sa súčasťou múzejnej zbierky.
