Tento krok umožní zvýšiť obsah dusíka v pôdach bez umelého prihnojovania, informoval americký časopis Science.
Sekvencovanie genómu trvalo podľa Alfreda Pühlera z univerzity v Bielefelde dva roky. Genóm S. meliloti sa skladá z troch častí: jedného chromozómu, ktorého dešifrovanie podporovala Európska únia, a dvoch plazmidov. Tieto sa sekvencovali na Stanfordskej univerzite a v rámci spolupráce nemeckých a kanadských vedcov.
Celkovo sa genóm baktérie skladá z asi 6,7 milióna párov nukleotidov. Baktéria premieňa atmosférický dusík na ióny amónia. Táto forma dusíka sa potom dostáva do rastlinných bielkovín a následne do látkového kolobehu zvierat a ľudí.
Baktéria S. meliloti žije v symbióze s rastlinami, do koreňov ktorých preniká. Výmenou za prísun dusíka dostáva od rastliny uhľohydráty.
Vedci chcú zistiť, ako sa niektoré rastliny s vysokým obsahom dusíka, napríklad strukoviny, s baktériou znášajú. Pretože strukovinám sa darí aj v pôdach s nedostatkom dusíka, výskumníci sa budú snažiť nájsť tie úseky genómu, ktoré umožňujú symbiózu. Tieto úseky by sa mohli preniesť do iných rastlín, ktoré by tiež mohli dozrievať v pôdach s deficitom dusíka.
Internet: http://sequence.toulouse.inra.fr/meliloti.html
