Ovocinár Vašš: Skoré kvety, ktoré zmrznú, sú už realita. Záhrady a sady musíme pripraviť na klimatickú zmenu

Stromy zase kvitnú príliš skoro, opäť nám úrodu zničí mráz. Možno ste sa aj vy počas uplynulých týždňov zapojili do debaty na túto tému.

Ovocinára ĽUDOVÍTA VAŠSA podobné reči už mierne unavujú. Chcel by, aby sa pozornosť obrátila skôr na to, ako sa slovenské záhrady a sady môžu pripraviť na prebiehajúcu klimatickú zmenu.

V Bielych Karpatoch spolu s priateľmi vedie prírode blízke hospodárenie.

Vo februári sa opäť objavili správy, že už kvitnú niektoré stromy a úrodu zničí mráz. Máme toto už vnímať ako niečo normálne?

Áno. Klimatická zmena nie je iba o tom, že sa otepľuje, ale najmä o tom, že vznikajú extrémy počasia. Počasie už nie je také, na aké sme boli zvyknutí z klimatického optima minulého storočia. Druhy ovocných stromov, ktoré sa tu pestovali stáročia, sa nestíhajú prispôsobiť. Úrody, ich pravidelnosť a hojnosť ovocia, ale aj zeleniny, na ktoré sme boli zvyknutí, sú ohrozené.

My záhradníci, ale ani rastliny sa týmto rýchlym zmenám nedokážeme prispôsobiť. Takže áno, je to realita.

Aké sú tie prejavy počasia, na ktoré ste neboli zvyknutí?

Prichádza častejšie krupobitie, ktoré nám vie veľmi zničiť úrodu ovocia. Potom sú to častejšie dlhé obdobia sucha, ktoré nám zasa kazia plány na novú výsadbu. Ďalej máme viac intenzívnych horúčav s vysokou rýchlosťou vetra. Keď v horúce dni veľmi fúka, tak sa zvyšuje vyparovanie vody z pôdy a rastlín. Často preto rastliny dostávajú úpaly na listoch a plodoch, ktoré sa prehrievajú.

Ako sa zmenila jar?

Teplo prichádza veľmi skoro a potom vysoká energia atmosféry okrem iného spôsobí, že sa k nám následne prevalí mrazivý vzduch arktického pôvodu, ktorý nám opäť poškodí kvety či naliate pene alebo malé plôdiky, ktoré vznikajú po opelení. Zmrznú v nich pletivá, sčernejú a je po úrode.

Druhy spomínané v rozhovore (7 fotografií)

Ku koncu tohto týždňa sa má opäť ochladiť a prídu aj mrazy. Úrodu ktorých plodín to ovplyvní?

Lieska kvitne úplne prvá, potom ide drieň a až potom kvitnú mandle, marhule a broskyne. Najme marhule a broskyne sú veľmi citlivé na mráz. Driene bývajú každoročne bohato obhádzané plodmi, ich kvet prežíva aj teploty do mínus dvanásť stupňov, pri niektorých divokých druhoch vydržia kvety dokonca až do mínus dvadsať. Má krásne žlté kvety, zhodou okolností sa práve teraz na jeden drieň pozerám a vôbec sa neobávam, že by neurodil. To či bude úroda pri skoro kvitnúcich druhoch však ovplyvňuje ešte jeden faktor.

Aký?

Prítomnosť opeľovateľov (opeľovač nie je podľa Vašša správny pojem, pretože sa má používať ako označenie pre iné rastliny, pozn.red), teda pavúkov a rôzneho hmyzu ako múch, včiel či ôs. V mnohých oblastiach zvykne teraz na jar veľa fúkať. Keď takto silno fúka, množstvo hmyzu má problém lietať a teda opeľovať rastliny. No napríklad čmeliaky s tým majú menší problém, takže jedno z opatrení je chovať čmeliaky v sadoch či záhradách.

Vieme ich prilákať do svojej záhrady?

Môžete spraviť zemný domček, podobný, ako sa robí pre ježka. Napríklad z obráteného kvetináča, kde spodná dierka bude slúžiť ako vletový otvor. Zakopete ho do zeme a dáte doň mach, slamu či ovčiu vlnu. Keď im spravíte v záhrade správne podmienky, nasťahujú sa tam.

Majú čmeliaky ešte nejakú výhodu oproti ostatným opeľovateľom, okrem toho, že vedia lietať v silnom vetre?

Sú výkonnejšie v opeľovaní. Včela medonosná, ktorá je tak často spomínaná, je v opeľovaní ovocných stromov najmenej výkonná. Má jednu zlú vlastnosť a tou je, že je verná stromu. Dosť často sa včely pasú napríklad iba na jednej jabloni a teda nedochádza k opeľovaniu. Včely skŕmia nektár, ale nedonesú ho z iných rastlín.

Samotárske druhy ako divoké včely, osičky a čmeliaky, ktoré nežijú organizovane, majú úžasnú prelietavosť. Chodia z kvetov rôznych rastlín na iné kvety a tak dochádza k premiešaniu.

Ako vieme prilákať napríklad samotárske včely?

Tým, že im vytvoríme útočisko. Keď máte na záhrade alebo v sade hlinu, ktorá je ich stavebným materiálom, ďalej kvitnúce rastliny počas leta, aby sa mohli kŕmiť aj na niečom inom a vďaka tomu sa rozmnožovať a žiť si vlastným životom. Z rastlín to môžu byť napríklad kaliny, bazy, čremchy, trnky či ruže.

Hovorili ste, že bude problém s úrodou marhúľ a mandlí. Sú to druhy, ktoré budú neudržateľné na pestovanie pri klimatickej zmene, ktorú pozorujeme na Slovensku?

Ony sa budú dať pestovať, aj sa dajú pestovať a maximálne to odporúčam. Marhule a mandle majú fantastické chuťové, výživové a estetické vlastnosti. Sú to úžasné druhy, ale nemôžeme sa spoliehať na to, že to budú nosné druhy v záhradách. Keď budeme mať marhule každý tretí rok, budeme si ich viac vážiť.

Musíme sa zmieriť s tým, že počas vegetačného obdobia u nás už býva nedostatok vlahy. Jabĺk Slováci skonzumujú najviac, no jablone mávajú problém, pretože vyžadujú vlhkejšie pôdy. Bolo by dobré, keby sme ich nepestovali v intenzívnych chemizovaných sadoch, ale v záhradách. Ja by som neopúšťal žiadne z tradičných druhov, len bude treba prispôsobiť pestovateľské postupy.

Ako napríklad?

Zúrodňovať pôdu, pestovať na bujnejších podpníkoch, nepestovať prešľachtené odrody či odrody šľachtené pre intenzívne poľnohospodárstvo, ale odrody, ktoré sú o niečo primitívnejšie, menej šľachtené. Pri nich vieme vedecky podložiť, že majú vyšší obsah minerálov a vitamínov, napríklad trikrát viac vitamínu C ako moderné odrody. Často ide o historické odrody, ktoré sa pestovali v predvojnovom období. Tieto už skoro úplne vypadli zo škôlok, ale, samozrejme, kto hľadá, nájde.

Veľké komerčné sady teda nie sú udržateľné?

Určite nie. Sú závislé od chemických postrekoch a obrovskej infraštruktúry, kde sa voda dováža z iných miest. Pri prevoze sa spaľujú fosílne palivá. Spotrebujú obrovské množstvá nafty, lebo traktory sú stále naštartované. Udržať tam kvalitu ovocia bez umelých hnojív a bez postrekov nie je možné.

Pestovať špičkové ovocie na trh, aby bolo krásne, si vyžaduje veľa úsilia a intenzívnosti, ale dá sa to robiť omnoho ekologickejšie. Prial by som si, aby produkcia ovocia nepochádzala z veľkých sietí, ale z malých a lokálnych sadov. Je to taký detský sen, ale napríklad každý okres by mohol mať vlastný sad jablkový, hruškový, čerešňový, slivkový. Lenže vieme, že to tak nie je, na Slovensku je jeden komerčný čerešňový sad, ktorý zásobuje pár percentami čerešní a zvyšok ide z Grécka, Španielska či Talianska. Skvelé by bolo, keby sme tieto ich pestovali na Slovensku, ešte lepšie regionálne a najlepšie by bolo, keby sme farmára aj osobne poznali.

Keď sme spolu prvýkrát volali, povedali ste, že možno budeme musieť začať pestovať viac driene, lieskovcov a hurmikaki.

Tým som chcel povedať, že ak chceme mať jedlú záhradu, tak potrebujeme staviť na rozmanitosť. Sady a záhrady by nemali byť monokultúrne. Keď sa povie sady, väčšina si predstaví rad stromov jedného druhu, ale práve takýto je veľmi krehký a náchylný na počasie, škodcov či výpadky energie.

Ako by mal teda vyzerať sad či záhrada?

Mali by byť obsadené všetkými možnými druhmi, ktoré nám zabezpečia výživu. Napríklad teraz máme problém aj vinou klimatickej zmeny s vrtivkou orechovou. Napáda vlašský orech, ktorý sme dlho považovali za neoblomný a veľmi odolný druh. Ak chceme mať dostupné orechy, tak potrebujeme pestovať náchylné druhy, z ktorých budeme mať úrodu tak každý druhý či tretí rok a potom aj lieskové oriešky, ktoré nám pomôžu vykryť nedostatok orechov. Sú tiež veľmi chutné a užitočné pre ľudí.

Ak máme problémy so suchom a mrazmi, musíme upustiť od žltomäsých broskýň a presedlať na vinohradnícke broskyne, nepestujeme jablká, ale hurmikaki. Zemolez kamčatský zas môže nahradiť čučoriedky, ktorých pestovanie je spájané s ťažbou rašeliny a následným uvoľňovaním metánu do ovzdušia. Zemolez je plne mrazuvzdorný a nemá škodcov.

A chuťovo je aký?

Je o chuťová bomba. Zemolez je sladko-kyslý a nádherne fialový ako čučoriedka. Má vyššie plody. Ale najlepšie na ňom je, že dozrieva od začiatku mája. Takže za dva mesiace vieme mať čerstvé ovocie zo záhrady. Teraz kvitne a určite nezmrzne.

Začínajú už záhradkári experimentovať s týmito druhmi?

No začínajú. Viete, napríklad s kivi sa u nás experimentuje už 70 rokov. Hlavne v starých záhradách dole na juhu sú starodávne kivička. Pre niekoho je to už samozrejmosť, pre niekoho novinka. Zemolez kamčatský je na trhu už cez pätnásť rokov, napríklad rakytník rešetliakový vystrelil v obľúbenosti počas covidu, pre vysoký obsah vitamínov. Je to nezmar, ktorý vám pri minimálnej starostlivosti prináša úrodu ovocia.

Čo má mať záhrada odolná voči klimatickej zmene okrem druhovej rôznorodosti?

Odolná záhrada neodnáša zo záhrady uhlík, ale ho zhromažďuje. Takže, aby sme mali zdravú pôdou a z nej zdravé rastliny, potrebujeme prinášať do záhrady organickú hmotu v podobe lístia, slamy, hnoja a kompostu. Nič organické zo záhrady nevynášame, ale kompostujeme.

Pestujeme ekologicky, takže používame preparáty proti nepriaznivým organizmom, ktoré nie sú škodlivé zdraviu a pestujeme historické odrody, netradičné druhy. Je dobré sa tiež vyhýbať nekvalitným výpestkom z rôznych pochybných eshopov, ktoré dovážajú stromy z celého sveta a neodborným pestovateľským radám z facebookových skupín.

Historické odrody sú vaša špecializácia. Sú odolnejšie?

Nie, to sa nedá povedať. Odolnosť je vždycky proti niečomu konkrétnemu, môže to byť hubovým chorobám, nejakému škodcovi, zlému rezu. Nedá sa to zovšeobecniť. Ale dá sa povedať, že sú úžasne pestré a ich chuť je oveľa lepšia.

Vieme ovocné stromy nejako ochrániť pred mrazom?

V prípade marhúľ pomôže Šittov rez, ktorý sa robí na prelome mája a júna. Zabezpečí, že v druhej miazge vyjdú konáriky, ktoré budúci rok kvitnú o pár dní neskôr. Potom pomôže sadiť nie na južné svahy, ale západné, aby stromy tak rýchlo nekvitli. Pomôže tiež pestovanie na podpníkoch, napríklad marhule na slivkových podpníkoch kvitnú trochu neskôr. Marhule a broskyne sa tiež dávajú do závetria, aby k nim mohli doletieť opeľovatelia.

A dajú sa ochrániť nejako aj teraz pri prichádzajúcom mraze?

Pri nadchádzajúcom mraze, keď bude s veľkou pravdepodobnosťou aj fúkať, nepomôže páliť ohne pod stromami. Vtedy môžeme použiť zavlažovanie vodou. V kritickú hodinu začnete kvety polievať záhradnou hadicou a vznikne okolo nich ľadový obal. Tá ľadová škrupina ich ochráni pred nebezpečným mrazom.