Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Spoločnosť, ktorej cieľom je oživiť vyhynuté zvieratá, urobila sloní krok smerom ku genetickému vzkrieseniu mamuta srstnatého – ide o vzrušujúci, hoci kontroverzný cieľ znovu osídliť arktickú tundru týmto chýbajúcim titanom.
Biotechnologická spoločnosť Colossal Biosciences so sídlom v americkom Dallase v stredu oznámila, že vytvorila líniu kmeňových buniek slona ázijského, ktoré sa dokážu premeniť na iné typy buniek potrebných na rekonštrukciu vyhynutého obra - alebo aspoň slona podobného mamutovi, ktorému sa bude dariť v chlade.
„Je to pravdepodobne zatiaľ najvýznamnejšia udalosť v projekte,“ hovorí George Church, harvardský genetik a spoluzakladateľ spoločnosti Colossal Biosciences. „V budúcnosti nás však čaká ešte veľa úloh.“
Pre zástancov projektu predstavuje prinavrátenie vyhynutých zvierat šancu napraviť rolu ľudstva v prebiehajúcej kríze vymierania. Prelomové objavy v tejto oblasti môžu podľa nich priniesť aj výhody pre zvieratá, ktoré sú stále medzi nami, vrátane ohrozených slonov.
Technické problémy spojené s privedením živého, dýchajúceho mamuta na svet sú však obrovské a projekt vyvoláva aj mnohé etické otázky: Kto rozhoduje o tom, čo sa vráti späť? Kam pôjde znovuzrodený druh? Nedali by sa tieto peniaze lepšie využiť inde? A ako náročná bude snaha o oživenie vyhynutého druhu pre samotné zvieratá?
„Nedostatok vedomostí ma znepokojuje, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat,“ povedala Heather Browning, filozofka na Southamptonskej univerzite v Anglicku a bývalá pracovníčka zoologickej záhrady.
V článku sa dočítate:
- Prečo je pre vedcov zložité preprogramovať slonie bunky.
- O tvorbe umelých materníc.
- Ako by mohli mamuty pomôcť v rámci zmeny klímy.
Vypestovanie tkaniva
Počas poslednej ľadovej doby bol mamut srstnatý na vrchole. Plahočil sa naprieč Euráziou a Severnou Amerikou až po dnešný stredozápad.
Keď tieto tvory pred štyritisíc rokmi vyhynuli, niektoré z mŕtvol zamrzli v ľadovej tundre, ktorá zachovala nielen ich kosti, ale aj mäso a srsť, čo dalo paleontológom možnosť získať časti ich DNA. Niektoré kusy mamutieho mäsa sa dokonca zachovali tak dobre, že ich ochutnal minimálne jeden odvážny výskumník.
Do roku 2015 vedci dostatočne dobre sekvenovali mamutí genetický plán a dokázali ponúknuť potenciálny návod na vytvorenie mamuta.
Aby však mohol Church otestovať, čo presne robia jednotlivé gény, ktoré dávajú zvieraťu jeho zahnuté kly, tučnú stavbu tela a hustú srsť, chce využiť slonie kmeňové bunky, v ktorých by mohol vytvoriť mamutiu DNA a vypestovať vzorky tkaniva.
Vedci už v laboratóriu vytvorili takéto kmeňové bunky pre iné druhy vrátane ľudí, myší, ošípaných a dokonca nosorožcov. Po celé roky sa však zdalo, že získanie vhodných kmeňových buniek slona na testovanie všetkých charakteristík vhodných do chladného podnebia, je zrejme nemožné. Čiastočne preto, lebo schopnosť sloních buniek vyhnúť sa rakovine sťažuje ich preprogramovanie.
Potrebné kmeňové bunky vytvorili v Colossal Biosciences potlačením protirakovinových génov a kúpaním buniek v správnom chemickom kokteile. Spoločnosť v stredu publikovala štúdiu, ktorá zatiaľ neprešla recenzným konaním, ale plánujú ju zverejniť v odbornom vedeckom časopise.
„Nebolo to jednoduché,“ hovorí Eriona Hysolli, vedúca oddelenia biologických vied spoločnosti. „Nebolo to hneď zrejmé. Museli sme prísť s množstvom inovácií.“
Nakoniec chce spoločnosť geneticky upraviť jadro kmeňovej bunky s mamutími génmi a spojiť ho so sloním vajíčkom. Ak všetko pôjde podľa plánu - a stále to nie je isté - následne implantujú embryo do náhradnej slonice a počkajú, kým porodí.
Kolónia kmeňových buniek ázijského slona produkovaná spoločnosťou Colossal Biosciences. (zdroj: Colossal Biosciences)Mali by sme?
Všetky tieto „ak“ môžu byť neprekonateľné, hovorí zoológ Matthew Cobb z Manchesterskej univerzity v Anglicku. Neexistuje žiadna záruka, že sa upravené chromozómy podarí vniesť do slonej bunky, ani či sa embryo v slonej maternici uchytí.
A možno ešte závažnejšia je otázka, ako sa mamut, ak sa narodí, naučí správať ako mamut. „Väčšina cicavcov a vtákov má zložité sociálne a kultúrne interakcie, ktoré sa stratili,“ hovorí Cobb. „Nie sú tvorení len ich génmi.“
Napríklad moderné slony sú vysoko sociálne bytosti, ktoré si z generácie na generáciu odovzdávajú vedomosti o umiestnení napájadiel a ďalšie zručnosti na prežitie. Ich dávni bratranci mohli byť podobní. „Nemali by starších, ktorí by ich vychovávali a učili,“ hovorí Browningová. „Nemali by možnosť naučiť sa, ako byť mamutmi.“
A každá žijúca slonica, ktorá by mala za úlohu vynosiť a porodiť mamuta, by určite prešla nejakými ťažkosťami. „Koľko slonov sme ochotní obetovať, aby sme získali jedného huňatého [tvora]?“ hovorí Tori Herridge, paleobiologička špecializujúca sa na staroveké slony.
Podľa Colossal Biosciences ich dlhodobým cieľom je používať pri gravidite zvierat umelé maternice, čo je samo osebe zložitá technologická úloha. Spoločnosť poznamenáva, že jej výskum sloních buniek môže pomôcť pri súčasných snahách o ochranu, napríklad pri potenciálnej liečbe formy herpesu, ktorá zabíja mladé slony. Spoločnosť dúfa, že bude zarábať peniaze licencovaním alebo predajom niektorých technológií, ktoré počas výskumu vytvorí.
„Nejde ani tak o oživenie mamuta, ale o záchranu ohrozeného druhu,“ povedal Church. „Je to práca na technológii, ktorá je užitočná pre ochranu prírody a zmenu klímy.“
Najväčšou hrozbou, ktorej slony čelia, je však lov, ničenie biotopov a iné konflikty s ľuďmi, hovorí Cobb. „Ako [im] pomôže lepšie pochopenie bunkovej biológie?“
Chýbajúci kľúčový druh
Jedným zo zastrešujúcich argumentov Colossal Biosciences za návrat mamutov je zmena klímy. Vedci zo spoločnosti tvrdia, že budúce stáda v Arktíde môžu udupať permafrost a zabrániť tomu, aby sa jeho väčšia časť rozmrazila a do ovzdušia sa uvoľnil uhlík, ktorý otepľuje atmosféru.
„Je veľa dôvodov na to, aby sme obnovili toto prostredie do pôvodného stavu,“ hovorí Church. „Toto je kľúčový druh, ktorý na to chýba.“
Potom je tu však aj jedna filozofická otázka: Je bioinžiniersky mamut skutočne mamutom? Alebo je to iba slon s kožušinou, ktorý znesie chlad?
„Vytvorili by úplne nový organizmus,“ hovorí Herridgeová a dodáva, že okrem toho je stále otvorenou otázkou, čo zabilo mamuta srstnatého: Boli za tým ľudia, ktorí ich nadmerne lovili, alebo prirodzený koniec poslednej ľadovej doby? Ak je odpoveďou druhá možnosť, potom môže byť Arktída pre vzkrieseného tvora, nech už ho nazveme akokoľvek, nevhodná.
„Veľmi rada by som videla mamuta živého,“ hovorí. „Úplne najradšej by som mala stroj času, ktorým by som sa mohla vrátiť do ľadovej doby a vidieť stádo mamutov, ktoré by boli mamutmi v krajine, v ktorej sa vyvinuli.“
„Ale to všetko je preč.“
