Všade, kam sa pozriete, samá púšť. Pražiace slnko len znásobuje pocit sucha. Piesok len kde-tu narúšajú rozvrásnené skalnaté masívy. Hoci ľudia na planéte prežijú aj bez dýchacích prístrojov, každá kvapka vody je vzácna. A cez špeciálne filteršaty recyklujú vlhkosť z dychu, moč aj pot.
Pokračovanie úspešného sfilmovania knižnej klasiky Duna v kinách opäť ukazuje život na suchej planéte Arrakis v ďalekej budúcnosti. Veľkolepé zábery z rozsiahlej púšte aj obrie červy nútia k zamýšľaniu, či by takýto svet skutočne mohol existovať a či by na ňom ľudia prežili.
Aká bola druhá časť Duny? Veľa vecí vysvetľuje po lopate, no divák si film aj tak užije Čítajte Hoci Frank Herbert vytvoril svet Duny predtým, než vznikol prvý klimatický model, vytvoril ho veľmi realisticky. Keď vedci namodelovali planétu podobnú Arrakisu, na ktorej sa odohráva väčšina deja kníh aj filmov, našli však niekoľko odlišností.
Dozviete sa:
- Ako sa líši atmosféra Arrakisu od zemskej
- Kde by sa ľuďom na púštnej planéte žilo najlepšie
- Prečo by na planéte chýbal ľad, hoci Herbert o ňom v knihách písal
Príliš veľa ozónu
Planéta Arrakis je v Herbertovom sci-fi svete najdôležitejšia. Prezývaná je aj Duna. Jej povrch totiž tvoria iba púšte bez prirodzených zrážok. Planéta je suchá a horúca a zmietajú ňou púštne búrky.
Už pred takmer tromi rokmi, keď bola v kinách prvá časť spracovania knihy Duna od režiséra Denisa Villeneuva, vedcom z Británie napadlo, či by planéta Arrakis mohla skutočne existovať tak, ako ju Herbert vymyslel.
Všetky informácie o planéte z Herbertových románov a nekanonickej Dune Encyclopedia vložili do reálneho klimatického modelu, ktorý sa používa pri predpovedi počasia a zmeny klímy na Zemi.
Pred 13 miliónmi rokov sa Zemou zrejme prehnala galaktická vlna, ukazuje štúdia Čítajte V prvom rade počítali s tým, že základné fyzikálne zákony fungujú na Arrakise rovnako ako na Zemi. Do modelu potom vložili informácie o topografii planéty či jej obežnej dráhe, ktorá je približne kruhová, akú má aj naša planéta.
Najdôležitejšou súčasťou boli údaje o zložení atmosféry. Z veľkej časti sa ponáša na zemskú s tým rozdielom, že má menej vlhkosti a nižšiu koncentráciu oxidu uhličitého. Kým na Zemi tvorí tento skleníkový plyn približne 0,041 percenta atmosféry na Arrakise je to 0,03.
Najväčší rozdiel je však v obsahu ozónu v nižších vrstvách atmosféry. Na Zemi tvorí iba 0,000001 percenta, na Arrakise je to 0,5 percenta. To je podstatný rozdiel najmä preto, že ozón je veľmi silný skleníkový plyn. Pri zohrievaní atmosféry je pri rozpočítaní na dvadsať rokov až 65-krát výkonnejší ako oxid uhličitý.
Znamená to, že hoci mala planéta Arrakis menej oxidu uhličitého, ktorý poháňa klimatickú zmenu na Zemi, bola by omnoho teplejšia ako naša planéta. Rozloženie teplôt podľa klimatického modelu by sa však líšilo od toho, ktoré načrtáva Herbert.
Timothée Chalamet ako Paul Atreid vo filme Duna: Časť druhá. (zdroj: Warners Bros. Pictures)Príliš teplo
Knižná a filmová Duna hovorí o svete, kde bolo takmer nemožné prežiť v oblasti rovníka. Bližšie k pólom bola klíma omnoho prívetivejšia. Ľudia preto väčšinou žili v stredných zemepisných šírkach a bližšie k pólom.
Klimatický model však ukázal, že ak by Arrakis existoval, najextrémnejšie teploty by boli práve v stredných zemepisných šírkach a na póloch.
V lete by tu bolo miestami až 70 stupňov Celzia a najnižšie teploty v zime by klesli na mínus 40 v stredných šírkach a až -70 na póloch. Pri rovníku by pritom v lete bolo 45 stupňov a v zime najmenej príjemných 15 stupňov.
Môže sa to zdať nelogické, keďže oblasti rovníka dostávajú viac slnečného žiarenia a aj na Zemi ide o teplotne veľmi extrémne miesta.
Pokračovanie Duny je prvým veľkým hitom roka, ovládlo severoamerické kiná Čítajte „V modeli je však v polárnych oblastiach Arrakisu výrazne viac atmosférickej vlhkosti a vysoká oblačnosť, čo pôsobí na otepľovanie klímy, keďže vodná para je skleníkový plyn,“ píšu v článku pre Conversation vedci Alex Farnsworth, Michael Farnsworth a Sebastian Steinig.
Ich model tiež ukázal, že na Arrakise by v horách vo vyšších zemepisných šírkach padli aj malé množstvá zrážok. Hoci Herbert v knihách píše, že na póloch planéty by bol aj ľad, podľa klimatického modelu by sa v lete úplne roztopil a v zime by sa nedokázal obnoviť, keďže by chýbali snehové zrážky.
Vedci sa zhodli, že Herbert so svojimi obmedzenými znalosťami dokázal vytvoriť naozaj uveriteľný svet. Zverejnil ho v roku 1965, teda dva roky predtým, než vedec Syukuro Manabe vytvoril vôbec prvý klimatický model, za čo dostal v roku 2021 Nobelovu cenu.
Herbertova planéta Arrakis by bola podľa klimatického modelu obývateľná no nehostinná. S výdobytkami, ktoré Herbert predstavil v knihe, by na planéte skutočne mohli žiť ľudia. Len by sa zrejme museli presťahovať do iných zemepisných šírok.
