BRATISLAVA. Astrobiologička Michaela Musilová oznámila v pondelok v Bratislave spoluprácu so slovenskou vesmírnou spoločnosťou Space scAvengers, ktorá skúma nový spôsob manipulácie a eliminácie trosiek alebo väčšieho vesmírneho odpadu na obežnej dráhe.
Informovala tiež o plánoch vystúpiť na najvyššiu horu Antarktídy Mount Vinson a najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali.
Popularizácia vedy
Spoluzakladateľ Space scAvengers Tomáš Balog na tlačovej konferencii potvrdil, že výsledkom spolupráce s Musilovou má byť popularizácia vesmírnej vedy a výskumu formou vedecko-populárnych prednášok a diskusií.
Musilová tiež informovala o svojich minuloročných aktivitách. Patrila k nim aj decembrová expedícia, ktorú viedla na najvyšší vrchol Južnej Ameriky Aconcagua.
"Vyzbierali sme množstvo vzoriek pre NASA aj pre Univerzitu Komenského a ďalšie európske a americké inštitúcie," uviedla k expedícii, ktorá sa síce neskončila výstupom na vrchol pre zdravotné problémy jedného z členov tímu, ale priniesla vzorky extremofilov, organizmov, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach, a geologické vzorky, o ktoré sa hlavne zaujíma NASA.
"Chcú zistiť, v akých podmienkach môže nejaký extrémny život prežiť, a to porovnávajú s geológiou na Marse," dodala k expedícii, ktorá je súčasťou projektu Astro Koruna Zeme, v rámci neho sa Musilová snaží vyliezť na všetky najväčšie vrcholy Zeme.
Tento rok sa v rámci tohto projektu chystá vyliezť na najvyšší vrchol Severnej Ameriky Denali a na Vinson, najvyšší vrchol Antarktídy. "Budú o dosť náročnejšie ako predošlé expedície.
Napríklad na Denali musí mať človek na chrbte vyše 30-kilogramový ruksak a ešte ťahá ťažké sane aj niekoľko dní, vraj je to ešte ťažšia expedícia než Everest," poznamenala Musilová s tým, že tieto skúsenosti berie aj ako astronautský tréning, aby sa raz mohla uchádzať do výberu NASA.
Najväčšia celoženská expedícia
Minulý rok bola tiež veliteľkou misie v poľskej stanici Lunarex, vybudovanej v bývalom bunkri. "Človek je uzavretý v umelom prostredí, kde nemá prístup k slnečnému svetlu, študujú sa tam rôzne psychologické a zdravotné faktory, ovplyvňujúce ľudské telo dlhodobo v podzemnom prostredí," priblížila Musilová simulovanú vesmírnu misiu, zameranú na sprístupnenie vesmíru ľuďom s fyzickým postihnutím.
"Mali sme v posádke paraastronautku, chýbala jej časť nohy, napriek tomu sa mohla zúčastniť na rôznych simulovaných vesmírnych expedíciách," dodala Musilová, ktorá bola minulý rok ako jediná Slovenka súčasťou najväčšej celoženskej a vedeckej expedície do Antarktídy.
"Náš cieľ bol študovať, ako ovplyvňujú tento kontinent klimatické zmeny, robiť o tom osvetu, zároveň chceme vytvoriť platformu pre mladé ženy, aby sa mohli lepšie uplatniť vo vede a technike," ozrejmila Musilová.
