ANTARKTÍDA. Už tretí rok za sebou kleslo množstvo morského ľadu plaviaceho sa v okolí Antarktídy pod dva milióny kilometrov štvorcových.
Píše o tom britský The Guardian s odvolaním sa na najnovšie údaje amerického Národného strediska dát o snehu a ľade (NSIDC), podľa ktorého bola táto znepokojivá hranica v roku 2022 prekročená prvýkrát od začiatku meraní v roku 1979.
Naviazané ekosystémy
Morský ľad obklopujúci Antarktídu je každoročne najmenší vo februári, keď na kontinente vrcholí leto. Tento rok však opäť klesol pod "alarmujúcu" hranicu dvoch miliónov kilometrov štvorcových. Rekordné minimum bolo zaznamenané vlani touto dobou a predstavovalo 1,78 milióna kilometrov štvorcových.
Vedci sú si istí, že posledné tri roky sú, čo sa týka množstva ľadovej pokrývky okolo Antarktídy, najhoršie v histórii meraní, povedal Will Hobbs, ktorý sa zaoberá morským ľadom na Tasmánskej univerzite.
Množstvo morského ľadu okolo Antarktídy dosahuje svoje maximum každoročne v septembri, no vlani vtedy taktiež zaznamenali najmenšiu zmeranú pokrývku a prekonalo to aj predchádzajúci rekord o zhruba jeden milión kilometrov štvorcových.
Tisícky malých tučniakov umreli, morský ľad sa začal topiť príliš skoro Čítajte Spoľahlivé merania hrúbky antarktického morského ľadu však neexistujú. Podľa Ariaan Purichovej, klimatologičky špecializujúcej sa na Antarktídu a Južný oceán z Univerzity Monash v Melbourne, je možné, že ľad bol tento rok tenší ako zvyčajne.
Vedci stále skúmajú, čo je príčinou úbytku morského ľadu, no obávajú sa, že by v tom mohlo hrať úlohu globálne otepľovanie, najmä otepľovanie Južného oceánu, ktorý kontinent obklopuje.
Morský ľad odráža slnečné žiarenie, čo znamená, že menej ľadu môže viesť k väčšiemu otepľovaniu oceánu. Na morský ľad sú viazané ekosystémy Antarktídy, od tvorby fytoplanktónu, ktorý dokáže odstraňovať uhlík z atmosféry, až po miesta rozmnožovania tučniakov.
Neznáma hnacia sila
Z vlaňajšieho výskumu Purichovej vyplýva, že morský ľad na kontinente mohol prejsť "zmenou režimu", ktorá bola pravdepodobne spôsobená oteplením podpovrchovej vrstvy oceánu v hĺbke asi 100 metrov. Ďalšia štúdia, v ktorej Hobbs a jeho kolegovia skúmali zmeny v rozsahu morského ľadu v miestach, kde sa každoročne tvorí, čiastočne doplnila dôkazy na podporu tohto tvrdenia.
Pri pohľade na dve obdobia - 1979 až 2006 a 2007 až 2022 - vedci zistili, že množstvo morského ľadu sa v neskoršom období stalo oveľa premenlivejším alebo nevyspytateľnejším.
Z ľadu vytŕčali iba nosy aligátorov. Ako prežijú chlad? Čítajte Túto zmenu nebolo možné vysvetliť zmenami v atmosfére - predovšetkým vetrom - ktoré predtým určovali väčšinu medziročnej premenlivosti ľadu. Autori štúdie dospeli k záveru, že v Antarktíde došlo k "náhlemu kritickému prechodu", ale nedokázali povedať prečo. "Nevieme, čo je hnacou silou zmeny. Mohlo by to byť otepľovanie oceánu alebo zmena jeho slanosti," povedal Hobbs.
Vedci varovali, že úbytok morského ľadu, ktorý môže viesť k zvyšovaniu hladiny oceánu, je len jednou z niekoľkých významných zmien pozorovaných v Antarktíde, ktoré budú mať pravdepodobne globálne dôsledky. Autori štúdie preto vyzvali vlády, aby sa zmenami v Antarktíde zaoberali vážnejšie.
