Kapitánovi veľrybárskej lode Eliza sa všetci smiali. Tvrdil, že veľryby spievajú. Všetci kapitána Kellyho presviedčali, že počuje len zvuky lode, pohyb ľadu či tulene.
No keď sa Kelly vydal za spevom veľryby, ostatné veľrybárske lode ho nasledovali.
„Chytili jednu veľrybu. Krátko na to počuli ďalší spev. Výsledkom bol úlovok niekoľkých veľrýb,“ napísal v magazíne Outing na prelome rokov 1889 a 1890 autor Herbert L. Aldrich.
Čoskoro sa všetci veľrybári začali zameriavať na zvuky z hlbín oceánov, ktoré sa rozliehali trupom lodí.
Vedci začali zvuky veľrýb skúmať až v polovici 20. storočia. Až teraz sa však podarilo zistiť, ako bezzubé veľryby, medzi ktoré patria napríklad vráskavce, vydávajú pod vodou hlboké, plačlivé tóny.