Film Rain Man z roku 1988 rozpráva príbeh sebeckého muža Charlieho Babbitta, ktorý po smrti svojho otca zistí, že prakticky všetok otcov majetok má zdediť nevlastný starší brat Raymond, o ktorého existencii dovtedy netušil. Raymond je autistický savant, má fotografickú pamäť, ktorú Charlie využije v kasíne na získanie peňazí.
Filmu sa pripisuje, že zvýšil povedomie o autizme.
"Treba povedať, že Rain Man je veľmi starý film. Myslím, že spracovaním bol skôr o scitlivení nás na život s ľuďmi, ktorí predtým stáli mimo spoločnosti. V tomto ohľade je to veľmi dobré pre verejnosť a splnil úlohu," hovorí Daniela Ostatníková, tohtoročná laureátka ocenenia Eset Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania, prednostka Fyziologického ústavu a prodekanka pre medzinárodné vzťahy Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Na druhej strane však spôsobil, že ľudia si autizmus začali spájať s pomaly nadľudskou inteligenciou.
"Autizmus je veľmi heterogénna porucha, a preto hovoríme o autistickom spektre porúch. To znamená, že autistickí jedinci vôbec nie sú uniformní," ozrejmuje Ostatníková s tým, že sú takí, ktorí rozprávajú veľa, iní zas vôbec. Niektorí majú intelektové nedostatky, ďalší nie.
V článku sa dočítate:
- aké sú tri základné charakteristiky, ktoré sa hľadajú pri diagnóze,
- ako sa vyvíja mozog a kde dochádza k problému,
- prečo je ťažké odhaliť príčiny,
- o jedinečnosti týchto ľudí.
Tri charakteristiky
Sú tri základné charakteristiky, podľa ktorých sa diagnostikuje autizmus: nedostatky v sociálnej komunikácii a interakcii, oproti bežnej populácii zmenené vnímanie skutočnosti a lipnutie na opakovaných vzorcoch správania.
Čo sa prvej charakteristiky týka, nepozerajú sa do očí, nemajú radi, keď sa k nim niekto približuje a vyžaduje interakciu práve očami. Autistickí ľudia majú poruchy vnímania, to znamená, že nedokážu rozdeliť vnemy na dôležité a tie, ktoré sú len šumom. Vedie to aj k rozrušenosti: v situáciách, keď napríklad naraz niekto hovorí, zvoní telefón, perie práčka, hrá rádio, vonku zaznie siréna, je toho na nich dosť, až si musia zakryť rukami uši. Taktiež stereotypy ako napríklad rovnaká cesta do práce, to isté jedlo či oblečenie zas prinášajú autistickým jedincom úľavu, aby sa mohli sústrediť na iné veci.
Vydali prvý ľudský pangenóm. Pre ľudí so vzácnymi ochoreniami môže byť kľúčový Čítajte "Vychádza z toho, že ich mozog je veľmi systematizovaný, ale málo empatizovaný," dodáva Ostatníková s tým, že pod empatiou rozumieme schopnosť vcítiť sa do človeka oproti nám. Zdá sa však, že autistickí ľudia majú inú formu empatie.
"Boli publikované články, ktoré zistili, že keď sa dvaja autistickí jedinci rozprávajú, ich komunikácia je ako keby normálna, rozumejú si. Keď sa dvaja neurotypickí ľudia rozprávajú, rozumejú si. Majú však problém rozumieť si navzájom. Empatia, porozumenie, komunikačná súhra zrejme existuje v tom smere, že viac sa orientujú na vecnosť, fakty, systémy, ktoré možno predvídať. V nepredvídateľnom sa nevedia orientovať," ozrejmuje s tým, že autistické črty zvyčajne idú s technickým nadaním - matematikou, fyzikou, technikou, skrátka s niečím, čo systemizáciu mozgu podporuje.
Pandémia je pre autistov absolútny chaos. Rodiny hovoria o svojej skúsenosti Čítajte Savantov veda zatiaľ nedokáže vysvetliť
Ak sa človeku niekde pridá v mozgových funkciách, tak niekde sa musí ubrať, myslí si Ostatníková. V minulosti robila s intelektovo nadanými deťmi, ktoré však neboli veľmi zdatné motoricky napríklad v športoch. Sú aj autistickí ľudia, ktorí majú normálny intelekt, no v socializácii a komunikácii napríklad rozumejú všetko doslovne, pričom im uniká podtón, humor, metafory. Možno si spomeniete na Sheldona Coopera zo seriálu Teória veľkého tresku. Hoci to tvorcovia nezamýšľali, mal mnohé črty, ktoré spadajú do Aspergerovho syndrómu.
Sheldon sa v však priebehu seriálu naučil do určitej miery vnímať sarkazmy, ktoré predtým nevedel rozlíšiť a bral ich doslovne. Toto je podľa Ostatníkovej reálne.
"Vďaka svojmu intelektu sa dokážu naučiť, odpozorovať určité stratégie, ktoré im v sociálnom svete pomáhajú. Nie je to však ich vlastné cítenie, je to naučené," vysvetľuje.
Potom sú aj jedinci, takzvaní savanti, ktorí majú veľké nadanie v určitej oblasti. Veda zatiaľ nevie vysvetliť, odkiaľ tieto schopnosti pochádzajú.
Je známy príklad adoptovaného chlapca z Veľkej Británie, ktorý sa sotva pohyboval, nerozprával. Jeho mama raz počula, že niekto hrá na klavíri. Na jej prekvapenie to bol tento chlapec, ktorý nemal žiadne formálne hudobné vzdelanie.
Veľké zameranie na detaily
Autistický mozog sa vyvíja inak ako mozog neurotypických ľudí. Ide o súhru génov a prostredia. V prenatálnom živote sa zapínajú gény, ktoré určujú, ako sa budú tvoriť neuróny a do akej časti mozgu pôjdu. Tieto časti sú teda predpripravené na určitú funkciu. Napríklad určité neuróny vedia, že majú ísť do záhlavného laloka, centra pre zrak. Zrakové podnety sa následne vplyvom prostredia sýtia, čím postupne vznikajú neurónové siete potrebné na porozumenie tomu, čo vidíme, aby sme si to zapamätali a mohli asociovať. Keď držíme v ruke jablko, vieme, že to nie je lopta, ale poznáme chuť, farby, tvar.
U väčšiny autistických jedincov je problém, že tieto siete sú rozvinuté viac, ako by mali byť. Spôsobuje to, že majú obrovskú schopnosť zamerať sa na detaily.
V prvých rokoch života máme tiež nadbytok neurónov a spojení. Ako sa učíme a spoznávame, neuróny a ich prepojenia, ktoré sú najvhodnejšie, sa posilňujú. Tie, ktoré nie sú, sa eliminujú v prospech špecializácie, čo sa deje zhruba do puberty. Zhruba vtedy vyprchá aj nadanie. Ak mal napríklad dovtedy niekto predpoklady na hru na klavíri, no nerozvíjal ich, potom to bude ťažšie.
U autistických jedincov prebieha eliminácia ťažšie. Hoci teda ich zrak dokáže neuveriteľne rozlišovať, paradoxne ťažšie rozumejú, čo to vlastne znamená. Prenesene, nevidia les pre stromy.
Daniela Ostatníková. (zdroj: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová)
Riziko autizmu môže odhaliť odtlačok prsta. Vyvíjajú aplikáciu Čítajte Testy vyvíjali pre chlapcov
Neexistuje len jeden gén zodpovedný za autizmus. Do úvahy prichádza viac ako sto génov, ktoré sa spoločne nazývajú plejotropné. Nespôsobujú len autizmus, ale v konštelácii s inými môžu viesť napríklad aj k ADHD. Autisti obvykle trpia aj inými poruchami, majú depresie, úzkosti, obsesívno-kompulzívne charakteristiky či epilepsiu.
A preto je ťažké skúmať autizmus, nedá sa v rámci diagnózy vziať napríklad krv a vyšetriť jeden marker.
Medzi autistami je viac chlapcov ako dievčat. Čiastočne je to zrejme aj tým, že testy boli pôvodne vyvíjané pre nich. Dôvodom bolo, že základné charakteristiky ako repetitívne správanie sa viac prejavuje u chlapcov. Dalo by sa povedať, že dievčatá ho dokážu lepšie schovať. Vo všeobecnosti sú viac empatizované, majú viac ženských pohlavných hormónov a majú aj vyššie koncentrácie oxytocínu. Toto všetko sú podľa Ostatníkovej prosociálne faktory, ktoré do istej miery oslabujú autizmus.
"Predpokladá sa, že tieto hormonálne pohlavné rozdiely sú jednou z príčin, prečo sa autizmus viac prejavuje u chlapcov," hovorí. Dnes sa však už výskum orientuje na to, aby lekári podchytili aj dievčatá a zistili, či naozaj platí pohlavná diferencia štyria chlapci na jedno dievča. Pri vysoko funkčnej forme je pomer ešte vyšší, 10 k 1. Zaujímavé je, že tvár dievčat s autizmom má viac mužských čŕt.
Za zvýšenými počtami sú aj toxíny
Ostatníková hovorí, že ešte pred 10 až 15 rokmi bol pojem autizmus na Slovensku celkom nový. Vtedy tu pôsobilo len niekoľko mimovládnych organizácií a centier, ktoré založili rodičia, pretože iná pomoc nebola. V roku 2013 založila Akademické centrum výskumu autizmu, ktoré odbornej aj laickej verejnosti vysvetlilo, o čo ide.
"Ľudia sa naučili, čo to je, a tak ľahšie spozorovali charakteristiky u svojich detí. Tým bolo viac záujmu o diagnostiku, pretože bolo povedomie. Možno je to aj tým, že demýtizujeme psychiatrické ochorenia, čo je veľmi dobré a správne a ľudia sa nehanbia," hovorí.
Aj preto sa teda môže zdať, že prípadov autizmu pribúda, hoci tu tí ľudia vždy boli, len sa o nich nevedelo.
"Na druhej strane treba povedať, že detí z neurovývinovými poruchami všeobecne pribúda. Prispieva k tomu aj prostredie, ktoré je veľmi zaplavené toxínmi. Sú medzi nimi látky, ktoré sa nazývajú endokrinné disruptory. Sadnú na receptory v organizme a nedovolia vnútorným hormónom, aby pôsobili," vysvetľuje.
Okrem toho sa posúva hranica plodnosti u ľudí. To podľa Ostatníkovej znamená, že pohlavné bunky, ktoré splynú do zygóty, sú dlhšie vystavené toxínom. Vznikajú tak mutácie de novo. Znamená to, že v týchto bunkách sa niečo stane, odovzdajú sa dieťaťu, u ktorého sa pre tieto mutácie môže prejaviť autizmus, aj keď ho rodič nemá. Čím sú muži starší a naopak čím sú ženy mladšie, tým je možnosť tých mutácií vyššia. Rovnako sa zistilo, že 70 až 75 percent autistov má poruchy trávenia a že deti s autizmom majú inú črevnú flóru ako deti, ktoré autizmus nemajú.
Liečba cukrovky transplantáciou je dostupná aj na Slovensku, zatiaľ nie systémovo Čítajte Jedineční ľudia
Autizmus je veľmi ťažké pojať spoločensky, kultúrne, ľudsky, lebo sa nevieme celkom vcítiť do takýchto ľudí, hovorí Ostatníková. Musíme ich však pripraviť na život v tejto spoločnosti. Existujú postupy, ktoré potláčajú stránky nežiaduce pre spoločnosť, ale zároveň podnecujú silné stránky.
Používa sa napríklad aplikovaná behaviorálna analýza, pri ktorej sa analyzujú jedinec s autizmom a jeho silné a slabé stránky. Následne sa pomalými krokmi využívajú podnety v prostredí, ku ktorým inklinuje, aby sa posilňovali dobré stránky a eliminovali nežiaduce, napríklad sebapoškodzovanie, agresívne správanie. Nejde teda o násilnú zmenu jedinca. Treba však postupovať veľmi citlivo a individuálne.
"Naši medici chodia do intervenčného centra, kde scitlivujú deti s autizmom na vyšetrenie u lekára. Prídu, zoznámia sa, oblečú si biely plášť, aby ho dieťa následne nepovažovalo za hrozbu. Potom prídu s fonendoskopom, prezrú mu hrudník, dajú mu ho skúsiť, aby si vypočul tlkot srdca. Cieľom je, aby mama pri návšteve lekára nemala problém, že dieťa odmieta akúkoľvek medicínsku pomoc," vysvetľuje Ostatníková.
Keď študovala intelektovo nadané deti, zdalo sa jej, ako keby žili v inej dimenzii. "Vždy im niečo chýbalo, ale ich hlava fungovala. Čo je správne, aby im fungovala a boli nešťastní, alebo aby išli, ak to preženiem, na pivo a zabavili sa s kamarátmi? Môžu priniesť úžasné objavy," hovorí vedkyňa.
Tento článok vznikol s podporou ESET Foundation, ktorá každý rok udeľuje ocenenie ESET Science Award výnimočným vedcom a vedkyniam.
