Minulý týždeň som na tomto mieste chválil európsky parlament, ktorý zmiernil niektoré regulácie týkajúce sa niektorých geneticky upravených plodín.
(Viem, hrozná veta.)
Dnes máme ukážku, prečo to je krok dobrým smerom.
Výskumníkom sa totiž podarilo vytvoriť hybridnú ryžu – nie, podobné plodiny Únia stále nepovoľuje –, kombináciu ryžových zrniečok, ktoré v sebe nesú hovädzie bunky. Presnejšie, svalové bunky a tukové bunky.
V tomto prípade nejde ani tak o génové inžinierstvo, manipulácie crispr nožničkami či medzidruhové vkladanie na úrovni DNA. Je to „len“ dômyselné mikroinžinierstvo: ryžu a jej molekulárnu štruktúru vedci použili ako akési lešenie, na ktorom vykultivovali svalové a/alebo tukové hovädzie kultúry.
Žiadna krava, žiadne pastviny, žiaden bitúnok. A oveľa, oveľa nižšie emisie skleníkových plynov.
Minule som písal, že takéto budúce potraviny skrátka potrebujeme pre potravinovú bezpečnosť. Našou činnosťou radikálne meníme svet a otázkou už nie je či, ale kedy budeme musieť vykonávať aj významné technologické zásahy.
Rôzne geoinžinierske prístupy sú jedným z nich, nové, upravené druhy potravín budú ďalším.
Na extrémnejšej planéte budeme potrebovať plodiny, ktoré tieto extrémy zvládnu a dokážu nasýtiť ľudí. Nech už sú odolnejšie voči škodcom, odolnejšie na výkyvy počasia alebo v sebe ukrývajú čosi navyše.
Trebárs ryža je totiž primárnym potravinovým zdrojom pre miliardy ľudí. Samotná ryža však nie je dostatočne nutrične bohatá a pestrá. Preto vymysleli takzvanú zlatú ryžu, ktorá by mohla vyriešiť problém s nedostatkom vitamínu A v niektorých častiach sveta. A preto teraz vymýšľajú hybridnú hovädziu ryžu, ktorá zase v sebe ponesie väčšie množstvo bielkovín.
Podľa vedcov pritom na sto gramov vyprodukovaných proteínov potrebujete pri hovädzom mäse takmer päťdesiat kilogramov CO2. Pri hybridnej ryži to je čosi cez šesť kilogramov.
A bude ešte aj relatívne lacná.
Netvrdím, že hovädzia ryža je jedlom budúcnosti. Ale nejako podobne naša potravinová budúcnosť na tejto meniacej sa planéte vyzerať bude – a je to potešujúca správa.
(A to hovorím ako človek, ktorý miluje dobré, kvalitné a poctivé klasické jedlo.)
Objav týždňa
Mesto Liptovský Mikuláš obmedzilo fajčenie na verejných priestranstvách. (zdroj: Ilustračné foto: Marko Erd/SME)Fajčenie má na náš imunitný systém dosahy, a to aj dlho po tom, ako fajčiť prestanete. Ukazuje to nová analýza, ktorá chcela preskúmať imunitnú odpoveď na rôzne podnety.
Vedci pôvodne plánovali zistiť, prečo sa u rôznych ľudí počas pandémie tak odlišovala imunitná reakcia. Niektorí totiž mali ťažký priebeh covidu, iní zase nemali žiadne symptómy. Výskumníci preto preskúmali krvné vzorky od tisícky ľudí z Francúzska a testovali rôzne patogény a molekuly. Zároveň to skombinovali s ich demografickými a lekárskymi údajmi.
Ukázalo sa, že trojica faktorov mala výrazný vplyv na imunitnú odpoveď: hmotnosť, predchádzajúca infekcia cytomegalovírusom a fajčenie. Fajčenie dokonca malo dosah porovnateľný s vekom či genetickou predispozíciou. A jeho dôsledky sa prejavovali aj roky po tom, ako človek prestal fajčiť.
Zdroj: Smoking changes adaptive immunity with persistent effects, Nature 2024
Krátke správy z vedy
Niektoré baktérie by dokázali prežiť aj extrémne podmienky na Marse. Ukazuje to nová štúdia, ktorá dokonca hovorí o štyroch typoch mikróbov, ktoré prežili experimenty simulujúce prostredie červenej planéty. Jednému druhu sa dokonca darilo a dokázal sa množiť.
Vedci kultivovali baktérie, ktoré by dokázali rozkladať plasty. Inšpirovali sa istým druhom červov a ich črevným mikrobiómom, no využívať samotné červíky by bolo nepraktické. Majú totiž príliš pomalý metabolizmus a je komplikované sa o ne starať.
Každému piatemu migrujúcemu druhu hrozí vyhynutie. Ukazuje to nová správa, ktorá sa pozrela na viac ako tisícku druhov známych svojimi veľkými presunmi. V prípade migrujúcich rýb je však situácia ešte horšia, ohrozené sú prakticky všetky.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom pozreli na to, čo sa stane, ak sa vo svojom živote zbavíte kofeínu, dozvedeli sa, či je nový trendový višňový džús naozaj zázračným nápojom, a zisťovali sme, ako sa rodia žraloky.
- Každý človek má unikátne odtlačky prstov. Čo všetko sa z nich dá zistiť? A prečo bolo také ťažké ich ako unikátny rozpoznávací znak presadiť: Denisa Prokopčáková sa vo Vizite rozprávala a antropologičkou Klaudiou Kyselicovou.
Odporúčam čítať
- V našich tráviacich systémoch vedci objavili nové zvláštne maličké štruktúry. Pripomínajú vírusy, no sú menšie. A nemáme ani poňatia, na čo slúžia. Ak vás to zaujíma, odporúčam článok Nové živé formy pripomínajúce obelisky sa ukrývajú v ľuďoch v magazíne Popular Mechanics.
