Slovenský mayológ Milan Kováč chodí na expedície do guatemalskej džungle už šestnásť rokov, počas ktorých sa mu s jeho tímom podarilo mnoho významných nálezov vrátane mayských miest. Teraz v spolupráci s českými odborníkmi odkryli ďalšie starobylé mestské centrum.
Medzitým archeológovia zo Slovenskej akadémie vied v Egypte odkryli unikátnu priekopu, ktorá pravdepodobne chránila pevnosť faraóna Ramzesa III., ktorého vládu poznačili neustále vojny.
V tomto prehľade nájdete rozhovory s minuloročnými laureátmi ocenenia ESET Science Award, výber z výskumov realizovaných na univerzitách a iných inštitúciách, ako aj vedecké príbehy, ktoré sa objavili na webe The Slovak Spectator.
Tento prehľad úspechov vedy na Slovensku zostavujeme pravidelne. Ak chcete vedieť, čo robia vedci na Slovensku a slovenskí vedci v zahraničí, prihláste sa na odber newslettera Slovak Science (v angličtine), ktorý čitatelia dostávajú bezplatne štyrikrát do roka.
Mlieť materiály, aby boli užitočné
Ak ste sa ešte nestretli s vednou oblasťou, ktorej sa Matej Baláž venuje, nič sa nedeje. Len relatívne malý počet ľudí na svete sa špecializuje na mechanochémiu.
Predsa však prináša veľmi zaujímavé a užitočné využitie, ako je napríklad opätovné použitie vaječných škrupín pri čistení odpadových vôd.
Baláž pôsobí v Ústave geotechniky SAV v Košiciach a jeho práca v oblasti mechanochémie mu vyniesla minuloročnú cenu ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov.
Jadro Balážovej práce spočíva v mletí: napríklad mleté vaječné škrupiny dokážu zachytiť ióny ťažkých kovov ako striebro a kadmium a očistiť tak banskú vodu. Viac sa dozviete na nasledujúcom odkaze.

Ľudia s autizmom sú jedineční, môžu priniesť veľa
Hoci sa filmom a televíznym reláciám často pripisuje, že zvyšujú povedomie o určitých zdravotných stavoch, zároveň môžu viesť aj k nedorozumeniam. Napríklad film Rain Man spôsobil, že autizmus sa spája s nadľudskou inteligenciou.
"Autisti vôbec nie sú všetci rovnakí," hovorí Daniela Ostatníková, laureátka ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania.
V rozhovore pre The Slovak Spectator vysvetlila, že niektorí ľudia s autizmom rozprávajú veľa a niektorí nehovoria vôbec. Niektorí majú mentálne postihnutie, zatiaľ čo iní nie. Podrobne sa venuje charakteristikám autizmu, tomu, čo sa deje v mozgu ľudí s týmto ochorením, jeho príčinám a v čom sú ľudia s autizmom podľa nej jedineční.

Jedno z najstarších objavených mayských miest
Česko-slovenský archeologický tím objavil na poslednej expedícii nové starobylé mayské mestské centrum. Takmer 3000 rokov staré centrum sa nachádza v hustej džungli v severnej Guatemale.
Doteraz bolo neznáme a predbežne sa predpokladá, že je jedným z najstarších a najväčších, ktoré v oblasti vedci objavili. Našli v ňom tiež plno artefaktov, paláce, observatóriá a podľa odborníkov umožní veľa sa dozvedieť o rôznych fázach histórie civilizácie.
Súčasťou výpravy bol profesor Univerzity Komenského Milan Kováč. Viac o slovenskej expedícii sa dozviete v nasledujúcom príbehu.

Prehľad ďalších výskumných a vývojových aktivít na vysokých školách a SAV:
- Identifikované nové geografické a botanické zdroje pre medicínsky med; Ústav molekulárnej biológie SAV. Výskum sa zameriava na prírodné antibakteriálne produkty, medzi ktoré patrí aj med, pochádzajúci najmä z lokalít s vysokou botanickou druhovou diverzitou a vysokou endemicitou. Prečítajte si viac tu a tu.
- Slovenský tím objavil v Egypte priekopu pevnosti Ramzesa III.; Ústav orientalistiky SAV. Počas novembra prebehla 13. sezónu terénneho výskumu slovenského tímu na lokalite Tell-el-Retábí v Egypte. Podarilo sa mu nájsť unikátnu priekopu, o ktorej sa predpokladá, že poskytovala ochranu pevnosti faraóna Ramzesa III. Prečítajte si viac tu.
- Vedci SAV vyvinuli nové vrstvy na ochranu implantovateľných materiálov; Ústav polymérov SAV. Po implantácii môžu prípadné nežiaduce interakcie medzi medicínskymi materiálmi a ľudským telom viesť k zápalom a iným problémom. Slovenskí a českí vedci v spoločnom projekte vyvinuli nové materiály, ktoré majú pomôcť zmierniť takéto interakcie. Prečítajte si viac tu.
- Supravodivý kábel pre jednosmerný prúd; Elektrotechnický ústav SAV. Slovenskí vedci sa v rámci medzinárodného projektu SCARLET snažia vyvinúť spôsob, ako čo najviac obmedziť zahrievanie vodičov pre použitie vo veternej turbíne. Bol vytvorený modelovací program, ktorý takéto vykurovanie predpovedá. Prečítajte si viac tu.
- Vedec sa podieľal na analýze fenoménu panslavizmu v súčasnosti; Ústav politických vied SAV; Juraj Marušiak. Jeho kapitola venovaná Slovensku sa venuje dvom vlnám slavofílie. Prečítajte si viac tu a tu.
- Aktivita telies slnečnej sústavy: Prípadová štúdia asteroidu; Astronomický ústav SAV; Oleksandra Ivanová. Astronómovia inštitútu študovali aktívny asteroid (také, ktoré majú na určitý čas vzhľad podobný kométe, napríklad chvost) a získali priame zábery. Prečítajte si viac tu a tu.
- Inovatívny spôsob spájania keramických materiálov; Ústav anorganickej chémie SAV. Pokročilé materiály na báze karbidu kremičitého patria medzi najdôležitejšie keramické materiály v jadrovom a vesmírnom priemysle. Avšak výroba veľkorozmerných útvarov so zložitým tvarom z týchto materiálov je náročná. Slovenskí vedci spolu s čínskymi kolegami navrhli nový spôsob spájania tejto keramiky. Prečítajte si viac tu.
- Podpora príležitostí k slovenskej excelentnosti v pokročilom riadení pre inteligentný priemysel; Slovenská technická univerzita; Miroslav Fikar. Cieľom projektu je transformovať univerzitu na excelentnú inštitúciu, ktorá vykonáva kvalitný výskum v oblasti pokročilého automatického riadenia. Tieto ciele sa dosahujú v spolupráci s dvoma renomovanými výskumnými skupinami zo západnej Európy. Prečítajte si viac tu.
- Monitorovanie a trasovanie pohybu a kontaktu osôb v zdravotníckych zariadeniach; Žilinská univerzita; Tomáš Loveček. V nemocnici bol nainštalovaný systém pre internú lokalizáciu, ktorý testoval jeho funkciu. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý by bol schopný sledovať osoby aj predmety, čo by viedlo k efektívnejšiemu využívaniu invalidných vozíkov, výťahov atď.
- Výskum opatrení realizovaných bezpečnostnými manažérmi v súvislosti so šírením covidu-19; Žilinská univerzita; Andrej Veľas. Výskumníci vytvorili univerzálne, jednoduché a zároveň zrozumiteľné usmernenia, ktoré sú založené na skúsenostiach bezpečnostných manažérov a ktoré sú zamerané na efektívne opatrenia v situácii, akou bola pandémia covidu-19.
- Vplyv vzdelávania na problematiku hybridných hrozieb; Prešovská univerzita; Peter Gallo. Príspevok dokazuje, že ľudia s vyšším vzdelaním veria, že efektívny vzdelávací proces je schopný ochrániť pred dezinformáciami, kým ľudia so stredoškolským vzdelaním uprednostňujú represívne opatrenia a rôzne formy kontroly zo strany štátu. Prečítajte si viac tu.
- Slovenská filozofia: generačné a dobové impulzy v ideovej kinetike slovenskej filozofie 20. storočia; Prešovská univerzita; Ondrej Marchevský. Vyšla publikácia Významné postavy slovenskej filozofie 20. storočia.
Ďalšie príbehy slovenskej vedy na Spectator.sk:
ASTRONÓMIA: Nobelista Michel Mayor si v rozhovore spomína na objav prvej planéty obiehajúcej inú hviezdu ako Slnko, o rastúcom záujme o hľadanie vzdialených planét, ako aj o možnosti existencie mimozemského života.
FESTIVAL STARMUS: Astrofyzik Garik Israelian pre The Slovak Spectator hovorí , prečo si vybral kariéru vedca, ako sa podľa neho prepájajú veda a umenie, a čo tohtoročný festival Starmus prinesie do Bratislavy.
PANDÉMIA: Ľudstvo bude pripravené na ďalšiu pandémiu, no v prípade Slovenska a Česka to tak veľmi nebude, myslí si český biochemik Jan Konvalinka.
ROBOTIKA: Ružena Bajcsy si prešľa toľkými útrapami, že by to vystačilo na niekoľko životov. Počas druhej svetovej vojny jej nacisti zabili rodičov. Potom jej komunisti zakázali stretávať sa s rodinou. Napriek tomu sa vypracovala a patrí k najvýznamnejším počítačových vedcom a vedkyniam.
VESMÍR: Hoci Slovensko nikomu nenapadne ako prvé, keď sa spomenie výskum vesmíru, slovenskí vedci a vedkyne aj tak zohrávajú dôležitú úlohu vo viacerých moderných projektoch v oblasti. Sektor vesmírneho výskumu na Slovensku rastie, o čom svedčí aj 80-percentný nárast počtu spoločností v tejto sfére.
KERAMIKA: Keď sa spomenie keramika, ľuďom zvyčajne napadnú predmety ako nádoby či figúrky z hliny. Vďaka objavom v chémii sa za ostatných sto rokov objavili nové druhy keramiky, čím vznikla celkom nová oblasť výskumu.
Tento článok vznikol s podporou ESET Foundation, ktorá každý rok udeľuje ocenenie ESET Science Award výnimočným vedcom a vedkyniam.