Pod rozľahlými pšeničnými poľami v Izraeli objavili archeológovia pozostatky významnej rímskej stavby.
Pred viac ako 1800 rokmi tu stála jedna z najväčších rímskych základní v okolí.
Žilo tu viac ako päťtisíc vojakov, ktorí patrili k VI. rímskej légii prezývanej obrnená či železná. V roku 52 pred naším letopočtom légiu založil Gaius Julius Caesar.
Najväčšia základňa
Légie boli najväčšie jednotky rímskej armády, zvyčajne mali aspoň päťtisíc príslušníkov, ktorými boli prevažne rímski občania.
Šiesta légia obývala nájdenú základňu takmer 180 rokov, zhruba do roku tristo nášho letopočtu. Základy stavby objavili izraelskí vedci na nálezisku pri starovekom meste Megido.
Toto mesto býva stotožňované aj s biblickým mestom Armagedon, kde sa majú podľa Knihy zjavení zhromaždiť vojská pri bitke na konci sveta.
Celý tábor légie má na dĺžku 500 a na šírku 350 metrov. Je jedinou rímskou základňou takých veľkých rozmerov objavenou v Izraeli.
Hoci sú v Izraeli aj iné rímske tábory, väčšinou boli iba dočasné alebo patrili jednotkám zloženým z nerímskych občanov a boli výrazne menšie.
Existujú tiež čiastočné informácie, že v Jeruzaleme mala trvalú základňu aj X. légia Fretensis. Nikdy ju však nenašli.
Okrem základov stavieb našli archeológovia aj cestu Via Pretoria. (zdroj: Israel Antiquities Authority)Škridly aj na dlážke
V strede nájdeného tábora, kde sa stretávajú dve hlavné cesty, stálo ústredie celej légie. Od tohto miesta sa merali všetky vzdialenosti pozdĺž rímskych cisárskych ciest do miest na severe krajiny.
Vzdialenosti boli označované kamennými míľnikmi, hovorí pre Izraelský úrad pre starožitnosti vedúci vykopávok Yotam Tepper.
VI. rímska légia Ferrata
- Prekladá sa ako obrnená alebo železná a niekedy ju označovali aj Fidelis Constans, čo znamená lojálna a stála.
- V roku 52 pred naším letopočtom ju založil Julius Caesar.
- Symbolom légie bol býk, no nosila aj symboly vlčice s Romulom a Rémom.
„Pozostatky starovekých stavieb sa nezachovali do výšky, pretože väčšina kameňov bola v priebehu rokov odstránená na opätovné použitie v stavebných projektoch z byzantského a raného islamského obdobia,“ dodáva Tepper.
V táborisku odkryli archeológovia pozostatky cesty Via Pretoria, polkruhové pódium a kameňmi vykladané oblasti, ktoré boli súčasťou veľkej verejnej budovy.
Pri vykopávkach našli aj mince, časti zbraní, črepy keramiky a sklené úlomky.
Najpočetnejším objavom však boli škridly, niektoré boli označené razidlom šiestej légie. Rímske zákony totiž vyžadovali, aby všetka keramika bola značená pečiatkou výrobcu.
Škridly však v základni nepoužívali iba na strechy, dláždili nimi aj podlahy a obkladali steny.
