Ženy majú väčšie riziko ako muži, že sa ich imunitný systém vzoprie voči ich vlastnému telu. Vznikajú tak autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém napáda zdravé tkanivá v tele.
Kým pri roztrúsenej skleróze tvoria pacientky šesťdesiat percent všetkých chorých, pri chorobách ako lupus či Sjögrenov syndróm je ich až 95 percent.
Lekári sa dlhé roky snažia prísť na to, čo presne spôsobuje tento nepomer. Môže za tým byť spôsob, ako ženské telo narába s chromozómom, ktorý má oproti mužom navyše.
Výsledky publikované vo vedeckom časopise Cell sú zatiaľ iba predbežné, keďže testy prebiehali na myšiach, no môžu pomôcť pri vývoji nových liečiv ale aj pri diagnostike autoimunitných ochorení, ktoré postihujú jedného človeka z desiatich.
Dočítate sa:
- Čo môže zvýšiť riziko, že sa imunita obráti proti vlastnému telu.
- Prečo sa ženám vypína jeden chromozóm.
- Aké sú najčastejšie autoimunitné ochorenia.
Umlčaný chromozóm
Lekári v súčasnosti rozlišujú viac ako osemdesiat autoimunitných ochorení. Sú medzi nimi napríklad Bechterevova choroba, cukrovka I. typu, celiakia, psoriáza, roztrúsená skleróza či reumatoidná artritída.
Nie u všetkých je prevaha žien, no platí, že štyria z piatich pacientov s autoimunitným ochorením sú ženy.
Nepomer medzi pacientmi si počas svojej praxe všimol aj kožný lekár Howard Chang z lekárskej fakulty Stanfordovej univerzity. Niektoré autoimunitné ochorenia ako lupus či sklerodermia sa totiž prejavujú na koži.
Kým ostatní vedci sa pri výskume prevahy žien medzi pacientmi zamerali na celé pohlavné hormóny či počet chromozómov, Chang sa pozrel na molekulu ženského chromozómu, ktorá u mužov chýba.
Či už sa pri tehotenstve vyvíja mužský alebo ženský plod, oba majú 22 identických párov chromozómov, 23. chromozóm sa však odlišuje. Kým ženy majú dva X chromozómy, muži majú X a Y, ktorý je omnoho menší a zodpovedá za tvorbu mužských pohlavných orgánov a iných mužských čŕt.
Na severe skleróza multiplex, na východe Alzheimer. Kto do Európy doniesol ochorenia? Čítajte Keďže ženy majú dva chromozómy X, dalo by sa čakať, že majú aj dvojnásobok génov, za ktoré zodpovedá tento chromozóm. Nie je to tak, majú ich rovnako ako muži.
Druhý chromozóm X je totiž u žien umlčaný. Je to dôležitý krok, ku ktorému dochádza ešte v maternici. Ak by boli gény zdvojené, ženy by mali nadbytok niektorých bielkovín, ktoré by mohli byť škodlivé.
Za umlčanie jedného z chromozómov zodpovedá molekula Xist (vyslovené rovnako, ako anglické slovo exist, pozn. red.). Stovky týchto molekúl priľnú na druhý chromozóm a zabránia mu vytvárať nepotrebné bielkoviny.
Doktorovi Changovi napadlo, že proces umlčania chromozómu, môže mať pre ženy aj nevýhodu.
Strava aj fajčenie
Pri výskume chromozómu X si Chang všimol, že mnohé proteíny zapojené do vzniku kožných autoimunitných ochorení, pomáhali molekulám Xist pri ich práci v umlčiavaní chromozómu. Pacienti s týmito ochoreniami mali protilátky, ktoré napádali zodpovedné proteíny.
Zvýšenie rizika:
Doktori nevedia presne, čo spôsobuje autoimunitné ochorenia. Niektoré faktory však môžu zvýšiť riziko vzniku alebo priebeh:
- Pohlavie: ženy medzi 15 a 44 rokmi majú vyššie riziko vzniku ochorenia.
- Genetika.
- Prostredie: Vystavenie slnečnému žiareniu, ortuti, chemikáliám, cigaretovému dymu alebo bakteriálnym či vírusovým infekciám.
- Etnická príslušnosť: Belosi z Európy a zo Spojených štátov majú vyššie riziko vzniku svalového autoimunitného ochorenia, lupus sa zas častejšie vyskytuje u Afroameričanov, Hispáncov alebo Latinoskoameričanov.
- Strava a živiny môžu ovplyvniť riziko aj závažnosť ochorenia.
- Iné zdravotné problémy ako obezita a iné autoimunitné ochorenia môžu zvýšiť riziko.
Zdroj: Healthline
Changovi napadlo, či u žien nemohlo viesť k vzniku autoimunitného ochorenia to, že sa pri práci Xistu ešte v embryonálnom štádiu vytvorili zhluky zodpovedných proteínov.
Svoju hypotézu otestoval na laboratórnych myšiach, ktoré boli geneticky upravené tak, aby mali vyššiu mieru výskytu lupusu. Kým u samíc sa ochorenie objavovalo často, samcom sa nikdy nevyvinula závažná forma.
Vedci potom upravili samce tak, aby si aj oni vytvárali molekuly Xist.
„Len čo sa u samčekov prejavila Xist, mali oveľa horšie úrovne imunitného ochorenia,“ povedal Chang pre New York Times.
Prejav autoimunitného ochorenia autori štúdie pripisujú dianiu pri bežnom procese úmrtia buniek. Bunky sa roztrhnú a molekuly vrátane Xistu vypustia do krvného obehu.
Na molekulách Xist sú prichytené aj proteíny, čo môže zmiasť imunitný systém a ten začne vytvárať protilátky proti bielkovinám. Potom ich môže napádať aj v iných častiach tela.
Výskum naznačuje, že funkcia molekuly Xist môže vysvetľovať, prečo majú ženy vyššie riziko autoimunitných ochorení. Zrejme však ide iba o jednu súčasť veľkej skladačky, vysvetľuje pre CNN profesorka biomedicíny Montserrat Anguera z Veterinárnej fakulty univerzity v Pensylvánii, ktorá na novom výskume nespolupracovala.
„Nejde len o genetiku jedinca, je tu aj ďalší aspekt a tým sú interakcie s prostredím, ako sú stravovacie návyky, mikrobióm a potom aj správanie, ako napríklad fajčenie,“ hovorí.
Niektoré iné štúdie naznačujú, že chromozóm X môže ovplyvňovať niektoré autoimunitné ochorenia aj inými spôsobmi ako molekulou Xist. Úlohou vedcov je teraz zistiť, ako jednotlivé faktory spolu súvisia a zvyšujú riziko vzniku ochorení u žien.
Chang medzičasom dúfa, že jeho objav môže pomôcť pri diagnóze niektorých autoimunitných ochorení, čo niekedy trvá aj roky.
„Druhá oblasť, ktorá nás veľmi zaujíma, je liečba,“ hovorí kožný lekár. „Teraz, keď vieme, že Xist je zrejme dôležitým hnacím motorom, ako môžeme tento proces zastaviť?“
Najčastejšie autoimunitiné ochorenia:
- Cukrovka 1. typu: Imunitný systém ničí bunky v pankrease produkujúce inzulín, ktorý reguluje hladiny cukru v krvi. Muži týmto ochorením trpia častejšie, no môže sa to v rôznych populáciách líšiť.
- Reumatoidná artritída: Imunitný systém napáda kĺby. Pomer ženských pacientiek voči mužským je 3 : 1.
- Psoriáza: Kožné bunky sa rozmnožujú príliš rýchlo a hromadia sa v zapálených škvrnách. Ženu majú zvýšené riziko vzniku psoriázy, ale v priemere miernejší priebeh ako muži.
- Roztrúsená skleróza: Ochorenie poškodzuje ochranný povlak obklopujúci nervové bunky. Častejšie sa vyskytuje u žien.
- Lupus: Telo napáda rôzne vlastné tkanivá a orgány ako kožu, kĺby, obličky, cievy, srdce a ďalšie. Častejšie ním trpia ženy ako muži v pomere 9 : 1.
- Zápalové ochorenie čreva sa prejavuje zápalmi vo výstelke črevnej steny. Osem z desiatich pacientov tvoria ženy.
- Addisonova choroba: Pri nej nadobličky nedokážu tvoriť dostatočné množstvo hormónu kortizolu a aldosterónu. Postihuje mužov a ženy v rovnakom počte.
- Gravesova-Basedowova choroba: napáda štítnu žľazu, ktorá začne tvoriť príliš veľa hormónov. Častejšia je u žien v pomere 5 : 1.
- Sjögrenov syndróm: Imunitný systém napáda žľazy, ktoré zvlhčujú oči a ústa. Väčšinu chorých tvoria ženy v pomere k mužom 9 až 11 : 1.
- Hashimotov zápal štítnej žľazy: Produkcia hormónov štítnej žľazy sa spomaľuje až ich je nedostatok. Ženy majú desaťkrát vyššie riziko ako muži, že u nich choroba vznikne.
Zdroj: Healthline
DOI: doi.org/10.1016/j.cell.2023.12.037
