Zdá sa to neuveriteľné, no doteraz dokázali astronómovia spozorovať dopredu iba sedem asteroidov pred tým, než vstúpili do zemskej atmosféry. Naposledy takéto teleso zachytil ku koncu januára maďarský astronóm Krisztián Sárneczky.
Takmer metrovú planétku 2024 BX1 vďaka nemu mohli sledovať viaceré teleskopy a ľudia tak zachytili aj to, ako sa o tri hodiny po spozorovaní roztrieštila v atmosfére. K úkazu došlo na oblohe pri Berlíne.
Od 21. januára nadšenci aj astronómovia hľadali v okolí mesta úlomky. Tušili, že budú veľmi vzácne. A ich predpoklady sa potvrdili.
Dozviete sa:
- Prečo bolo ťažké nájsť meteorit pri Berlíne.
- O aký druh meteoritu ide a prečo je vzácny.
- Prečo Slnko kazí pátranie po planétkach.
Pátranie
Keď sa o meteorite, tak sa nazýva vesmírne teleso po dopade na Zem, dozvedel astronóm Peter Jenniskens z inštitútu SETI v Kalifornii, hneď v ten večer si kúpil letenku do Nemecka.
Traja českí astronómovia z Českej akadémie vied - Pavel Spurný, Jiří Borovička a Lukáš Shrbený - vypočítali aj na základe vetra, kde presne mohli úlomky vesmírnej skaly dopadnúť. Malo to byť blízko dediny Ribbeck, ktorá leží za Berlínom.
Aj napriek presným výpočtom mali problém. V okolí nenašli nič, čo by pripomínalo typický meteorit, teda sklovité čierne skaly. Pátranie trvalo štyri dni, keď konečne prišiel prvý výsledok.
„Meteority sme zbadali až po tom, čo poľský tím lovcov meteoritov identifikoval prvý nález a mohol nám ukázať, čo máme hľadať,“ vysvetľuje Jenniskens v tlačovej správe inštitútu SETI.
Inšpiroval Bibliu kozmický výbuch? Vedci skúmali zánik starovekého mesta Čítajte Potom sa už začali kopiť ďalšie nálezy, dokopy našli dvadsať úlomkov. Preskúmali ich vedci z Prírodopisného múzea v Berlíne elektrónovou mikrosondou, ktorá dokáže pomocou elektrónových lúčov odhaliť chemické zloženie telesa bez toho, aby sa pri analýze zničilo.
Ukázalo sa, že pri Berlíne dopadol na Zem veľmi vzácny kus meteoritu prezývaný aubrit. Zo 70-tisíc známych meteoritov nájdených na Zemi je iba 70 z tejto vzácnej skupiny.
„Bolo čertovsky ťažké ich nájsť, pretože z diaľky vyzerajú ako iné skaly na Zemi. Zblízka však nie,“ hovorí Jenniskens, ktorý sa zameriava na výskum meteoritov.
Mohol prísť z Merkúru
Aubrity dostali meno podľa francúzskeho mesta Aubres, kde ich prvýkrát objavili v roku 1836. Ich pôvod je stále neznámy, pretože sa zložením nepodobajú na žiadne známe zdroje meteoritov v slnečnej sústave.
Niektorí predpokladajú, že materským telesom aubritov môže byť asteroid 3103 Eger. Zložením sú však aubrity podobné planétkam typu E z pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
Jednou z hypotéz tiež je, že aubrity môžu byť pôvodom z planéty Merkúr. Nie všetci astronómovia s ňou však súhlasia.
S týmto predpokladom nesedí ani dráha asteroidu 2024 BX1, ktorý sa rozpadol nad Berlínom. Ak by aubrity pochádzali z Merkúru, znamená to, že vyšli z vnútornej slnečnej sústavy. Simulácie 2024 BX1 však naznačujú, že jeho dráha bola omnoho širšia.
Je tiež možné, že aubrity boli z Merkúru vymrštené dávno, dostali sa do pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom a vytvorili skupinu asteroidov typu E.
V žiare Slnka
Objav planétky len pár hodín pred tým než vletela do našej atmosféry je dôkazom, že na Zemi chýba plne funkčný systém planetárnej ochrany. Zatiaľ sme mali šťastie, že sa na našu planétu nepozorovane nerútil väčší asteroid.
NASA odhaduje, že v okolí Zeme sa pohybuje 25-tisíc známych planétok, ktoré by dokázali zničiť celé mesto. Stále však podľa odhadov nepoznáme 60 percent týchto asteroidov, ktoré majú priemer väčší ako 140 metrov.
Väčšie asteroidy, ktoré dosahujú priemer tisíc metrov a viac, sú známe takmer všetky okrem zhruba piatich percent. Žiadny z nich v najbližšom období neohrozuje Zem.
Neznámi potenciálni ničitelia miest však môžu byť veľkým problémom.
Nepripravenosť na podobnú situáciu sa ukázala aj v roku 2013, keď nad Ruskom explodoval Čeľabinský meteorit a tlaková vlna z výbuchu zranila viac ako tisíc ľudí a poškodila budovy. Pred vstupom do atmosféry mal priemer osemnásť metrov.
Väčšie telesá, pri ktorých existuje riziko, že zničia život na Zemi, by astronómovia zrejme objavili skôr ako metrový 2024 BX1. Teda v ideálnom prípade, je totiž možné, že planétka sa bude až do poslednej chvíle ukrývať v žiare Slnka.
Väčšina vesmírnych teleskopov sa pozerá smerom od Slnka, aby ich nerušila žiara a nepoškodila radiácia.
Pozemné teleskopy zas môžu oblohu pozorovať len za určitých podmienok. Slnko musí zájsť dostatočne za horizont a musí byť dostatočná tma. Vtedy majú teleskopy zhruba tridsať minút na to, aby sledovali okraj Slnka, kým úplne nezmizne z dohľadu. Navyše pozorovania sťažuje atmosféra Zeme, ktorá pôsobí ako zamazané sklíčko, cez ktoré nie je až tak dobre vidieť.
Dosť času
V súčasnosti sa pripravujú dve misie, ktoré by mohli prezradiť viac o nebezpečí ukrytom v žiari Slnka.
Infračervený teleskop NEO Surveyor by mal odštartovať v septembri 2027. Jeho úlohou je objaviť chýbajúce asteroidy s veľkosťou nad 140 metrov.
Misia NEOMIR Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa má zamerať priamo na planétky zatienené Slnkom. Odštartuje najskôr v roku 2030 a vo vesmíre ma slúžiť ako varovný systém pre asteroidy väčšie ako dvadsať metrov.
Oba teleskopy by spoločne mohli objaviť asteroidy veľké ako ten z Čeľabinska dlho predtým, než dopadnú na Zem.
„NEOMIR by videl Čeľabinský meteor asi týždeň pred dopadom,“ povedal minulý rok pre LiveScience Luca Conversi z centra pre blízkozemské objekty ESA.
„To je viac ako dostatok času na to, aby sme upozornili obyvateľstvo a prijali nejaké opatrenia.“
