Dobrých správ nie je v týchto časoch veľa. Ale jedna by sa našla.
Európa totiž tragicky zaostáva. Svojím skepticizmom ku génovému inžinierstvu sa potáca až kdesi vo vodách mysticizmu, sprevádzaného množstvom povier a nezmyslov. A zároveň brzdí nielen technologický rozvoj, ale aktívne tým zhoršuje svoju bezpečnosť.
Európsky parlament však tohtotýždňovým hlasovaním zmiernil regulácie týkajúce sa niektorých geneticky upravených plodín. Technicky tak zjednodušil procedúry týkajúce sa rastlín z nových genomických techník (upravené napríklad crispr technikou, nie transgénnych rastlín), ak sú ekvivalentom konvenčných rastlín. Tieto rastliny však musia byť naďalej riadne a povinne značené.
Európsky predsudok ku geneticky modifikovaným organizmom je pritom už roky rokúce smiešny. Väčšina argumentov (nie všetky) proti nim je totiž iracionálna a vo svojej obdobe sa dá rovnako použiť na akékoľvek šľachtenie: to je akurát zdĺhavejšie a otravne pomalšie.
Upravené plodiny sú prakticky všetky užitočné plodiny okolo nás a zvyčajne tomu poeticky hovoríme neolitická revolúcia. Spomenúť si na to môžete hocikedy, keď si najbližšie budete kupovať to pekné červené jablko vo vašich potravinách.
Pozícia europarlamentu teraz prešla relatívne tesnou väčšinou a do svojej legislatívy ju ešte musia zahrnúť jednotlivé členské krajiny. Ale určite to je krok dobrým smerom: a nielen z pohľadu dlhodobej udržateľnosti potravinového reťazca, ako argumentuje europarlament.
Výsledkom by totiž mali byť plodiny, ktoré potrebujú menej pesticídov, budú odolnejšie na klimatickú zmenu a môžu priniesť vyššie výnosy z polí.
Keďže je však europarlament europarlamentom, neznamená to plošné uvoľňovanie pravidiel.
