Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Od decembra už tretíkrát vybuchuje sopečný systém na juhozápade Islandu. Láva z erupcie pohltila potrubie a prerušila dodávky teplej vody pre približne 30-tisíc ľudí na celom polostrove Reykjanes. Evakuované alebo uzavreté boli aj okolité blízke oblasti, hoci sopečná činnosť sa znižuje.
Opakovaná aktivita v posledných mesiacoch naznačuje, že magma pod zemou je aktívna. To tiež znamená, že nie je vylúčená ďalšia sopečná činnosť.
„Nič nenasvedčuje tomu, že by sa chystala väčšia erupcia; vieme však, že magma stále prúdi do zemskej kôry, chvíľu sa skladuje a potom občas vybuchne v erupcii,“ napísal v e-maile David Pyle, vulkanológ z Oxfordskej univerzity. „Tento vzorec pozorujeme už od konca októbra a vyzerá to tak, že bude pokračovať aj v budúcnosti.“
Zábery z pozorovacieho letu islandskej pobrežnej stráže naznačujú, že k erupcii dochádza v rovnakej oblasti ako pri predchádzajúcich, naposledy v decembri a januári. Islandský meteorologický úrad zaznamenal od októbra v oblasti zvýšenú seizmickú aktivitu, ktorá mohla byť predzvesťou sopečnej činnosti.
V článku sa dočítate:
- z koľkých zón sopečnej činnosti sa skladá Island,
- čo je tefra,
- koľko môže trvať obnovenie dodávok vody.
Striedanie erupcií
Hoci sú sopečné erupcie na celom Islande bežné, nedávna aktivita sa vyskytla v oblasti, ktorá bola po stáročia pokojná.
Island sa skladá z troch zón sopečnej činnosti - na severe, východe a západe - hovorí geológ Thomas Algeo. Erupcie sa často vyskytujú v jednej zóne po celé stáročia a potom sa aktivita presunie do novej zóny.
Nedávna aktivita na polostrove Reykjanes je súčasťou západnej sopečnej zóny, ktorá nebola aktívna od roku 1200. Erupcie v tejto zóne predstavujú riziko pre blízke populačné centrá, na rozdiel od erupcií vo východnej a severnej sopečnej zóne, ktoré boli v relatívne odľahlých oblastiach.
Nie je nezvyčajné, že pri aktivite sopečných riftových systémov dochádza k rýchlemu striedaniu erupcií, povedal Algeo.
„Je možné, ale stále neisté, že magmatická aktivita sa presunula do [západnej vulkanickej zóny] a že v nej bude dochádzať k mnohým erupciám počas nasledujúcich desaťročí alebo storočí,“ napísal Algeo, profesor na univerzite v Cincinnati.
Vo štvrtok ráno sa podľa Islandského meteorologického úradu začala seizmická aktivita severovýchodne od hory Sýlingarfell. O tridsať minút neskôr sa v oblasti začala sopečná erupcia. Trhlina v skale, alebo erupčná puklina, sa predĺžila na približne tri kilometre a rozširovala sa na sever a juh.
Prípadné budúce udalosti
Lávové fontány dosahovali výšku 50 až 80 metrov a sopečné chrliče stúpali podľa meteorologického úradu asi tri kilometre nad erupčnú trhlinu.
Úlomky sopečných hornín, ktoré boli vyhodené do vzduchu, známe ako tefra, odvialo tri až päť kilometrov ďaleko do mesta Grindavík.
Tefra môže byť ostrá ako sklo a môže ovplyvniť ľudské aktivity stovky kilometrov po vetre, znížiť viditeľnosť na cestách a pre lietadlá, a dokonca skratovať elektrické transformátory a elektrické vedenia. Meteorologický úrad však zatiaľ oznámil, že tefra sa zrejme drží pomerne blízko erupčnej trhliny.
Obnovenie dodávok teplej vody prerušených erupciou by podľa miestnych spravodajských agentúr mohlo trvať približne jeden deň. Erupcia si vyžiadala aj evakuáciu a uzavretie Modrej lagúny, jedného z najobľúbenejších turistických miest v krajine, minimálne do piatku. Polícia oznámila, že uzavretý je aj Grindavík a okolité cesty.
„Tieto škody na infraštruktúre budú čoskoro odstránené, ale dáva to predstavu o tom, že aj malé erupcie môžu byť dosť rušivé,“ povedal vulkanológ Pyle.
Vo štvrtok popoludní sa zdalo, že erupcia stráca silu. Pyle povedal, že je veľmi podobná decembrovým a januárovým udalostiam, ktoré sa začali dlhou trhlinou a po vyvrhnutí veľkého množstva magmy ich intenzita rýchlo klesla.
„Správali sa veľmi podobne, ako predpovedali vedci z islandského meteorologického úradu,“ povedal Pyle. „Je to dobrá správa pre naše pochopenie toho, čo sa deje, a znamená to, že sa môžeme lepšie vedecky pripraviť na prípadné budúce udalosti.“
