Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Cieľ Európskej únie znížiť o 90 percent emisie do roku 2040 je zatiaľ najambicióznejším krokom v snahe udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.
Plán odporúčaný Európskou komisiou by Úniu postavil na čelo globálneho úsilia v oblasti klímy a vyžadoval by si výraznú revíziu jeho hospodárstva a obchodu. Napriek tomu bude pravdepodobne čeliť intenzívnej diskusii medzi členskými štátmi a širokou verejnosťou - najmä preto, že región zaostáva v plnení svojich už existujúcich cieľov.
Tu je všetko, čo potrebujete vedieť o novom míľniku na ceste EÚ k odstráneniu emisií do polovice storočia.
V článku sa dočítate:
- čo všetko analyzovala EK,
- koľko musí EÚ každoročne investovať do plánu,
- na čom by mohli európske regióny ušetriť do roku 2050,
- o spravodlivom prechode.
Čo je cieľom
Cieľ 90 percent, ktorý v utorok odporučila Komisia, zintenzívni diskusiu o klimatických politikách Únie. Blok už má dva právne záväzné ciele - zníženie emisií o 55 percent v tomto desaťročí (zatiaľ nie je na dobrej ceste) a dosiahnutie čistej nuly do polovice storočia. Predpokladá sa, že cieľ do roku 2040 bude kľúčovým strategickým východiskom, ale bude na budúcej Komisii, aby po júnových voľbách v celej EÚ doplnila viac podrobností.
Hoci súčasná Komisia uprednostňuje 90 percent ako nákladovo najefektívnejší spôsob dosiahnutia čistej nuly, analyzovala tri možné ciele zníženia: 80 percent, 85 - 90 percent a 90 - 95 percent. Výhodou vysokých cieľov na začiatku obdobia je aj to, že sa tak EÚ môže rýchlejšie zbaviť fosílnych palív a bude menej zraniteľná voči cenovým šokom. V porovnaní s nečinnosťou môžu byť aj celkové náklady nižšie.
Koľko to bude stáť
To však neznamená, že to bude lacné. EÚ odhaduje, že v rokoch 2031 až 2040 bude musieť každoročne investovať približne 1,5 bilióna eur. Nie je úplne jasné, odkiaľ sa všetky tieto peniaze vezmú, ale značná časť sa už v ekonomike rozlieva, napríklad tým, že pokrýva platby za fosílne palivá. Najambicióznejšia možnosť, ktorú analyzovala EÚ, ukázala, že región by mohol do roku 2050 ušetriť približne 2,8 bilióna eur na výdavkoch na ropu, plyn a uhlie.
Finančné prostriedky budú pochádzať aj od členských štátov, ktoré však majú rôznu mieru fiškálnej voľnosti. Kľúčovou otázkou pre budúcu Komisiu bude, či sa rozhodne prijať nové pôžičky, ako to urobila počas krízy spôsobenej koronavírusom. Je však jasné, že veľkú časť peňazí bude musieť poskytnúť súkromný sektor.
Technologické riešenia
Kľúčovým rozdielom oproti cieľu na rok 2030 je, že cieľ na rok 2040 bude zameraný na „čisté“ zníženie emisií. Využívanie fosílnych palív na výrobu energie sa zníži o štyri pätiny, ale nie úplne. To znamená, že pomôcť bude musieť technológia zachytávania uhlíka.
Do roku 2050 bude potrebné zachytiť až 450 miliónov ton oxidu uhličitého ročne, čo zodpovedá emisnej stope Poľska a Dánska dohromady. Podľa think tanku BloombergNEF predstavovala globálna kapacita na zachytávanie a ukladanie uhlíka v roku 2022 len 50 miliónov ton.
Potrebné budú aj ďalšie technológie vrátane zeleného vodíka pre priemysel, batérií na dekarbonizáciu siete a väčšieho počtu solárnych a veterných generátorov. Existujú pritom pochybnosti o tom, do akej miery môžu európski výrobcovia pomôcť uspokojiť tieto potreby v podmienkach globálnej konkurencie. Snaha o čisté technológie závisí aj od kritických surovín, pričom tento trh v súčasnosti ovláda Čína.
V pláne sa spomína jadrová energia ako „doplnok“ k obnoviteľným zdrojom. Spustí sa aj priemyselná aliancia na podporu takzvaných malých modulárnych reaktorov.
Čo s poľnohospodárstvom?
EÚ už zaviedla väčšinu pravidiel na dekarbonizáciu svojich odvetví energetiky, vykurovania a dopravy, ale stále je tu jeden veľký problém.
Európa si už vyskúšala, aké ťažké je dosiahnuť, aby bolo poľnohospodárstvo šetrnejšie k životnému prostrediu, keď plán na obnovu prírody takmer zmarila aliancia poľnohospodárskych lobistov a stredopravicových politických strán v parlamente. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že stiahne úsilie o zníženie používania pesticídov na polovicu, pretože sa stalo „symbolom polarizácie“.
Poľnohospodári v EÚ v uplynulých týždňoch blokovali cesty a traktormi obsadzovali ulice európskych metropol na protest proti byrokracii a klesajúcim cenám poľnohospodárskych komodít. Zachovanie doterajšieho postupu by znamenalo, že klimatické ciele Únie by boli nedosiahnuteľné.
Komunikácia o cieľoch na rok 2040 neobsahuje takmer žiadne podrobnosti o tom, ako by malo poľnohospodárstvo prispieť k transformácii. Plán neobsahuje návrhy o poľnohospodárstve, na rozdiel od predchádzajúcich verzií plánu, ktoré videla agentúra Bloomberg.
Čo môžu urobiť občania
Vypadli z neho aj predchádzajúce odkazy na motiváciu občanov k zmene stravovania, napríklad k menšej konzumácii hovädzieho mäsa, ktoré do ovzdušia vypúšťa obrovské množstvo metánu.
Takéto opomenutia poukazujú na širšiu výzvu, ktorej EÚ bude čeliť v nasledujúcom desaťročí. „Jednoduché“ dekarbonizačné riešenia sa už prijímajú, napríklad prechod na čistejší energetický systém. Tie, ktoré ešte treba rozšíriť, môžu byť ťažšie, napríklad presvedčiť domácnosti, aby zateplili domy, kupovali elektrické autá, menej lietali alebo zmenili stravovanie.
Uvidíme, či EÚ skutočne dokáže vytvoriť „spravodlivý“ prechod - termín, ktorý sa v texte vyskytuje desaťkrát.
Na tejto správe sa podieľala aj Ewa Krukowska.
