ŽENEVA. Jadroví vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) predstavili návrhy na výstavbu nového, väčšieho urýchľovača častíc, píše portál BBC.
Obvod nového zariadenia by bol takmer 3,5-krát väčší ako je už existujúci neďaleko Ženevy. Len jeho výstavba by stála okolo 12 miliárd libier a vedci dúfajú, že by prispel k odhaleniu doposiaľ neznámych častíc a priniesol revolúciu v chápaní súčasnej fyziky.
Kritici návrhu dvíhajú obočie predovšetkým nad vysokou cenou projektu. Peniaze na výstavbu by išli od členských štátov CERN, ktorých je teraz 23.
Doteraz najväčším úspechom projektu Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) bolo v roku 2012 potvrdenie existencie Higgsovho bozónu, "božskej častice", ktorá podľa množstva vedcov zohráva kľúčovú úlohu vo vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc.

Podobne veľkolepé výsledky sa však zatiaľ tamojším výskumníkom pri pátraní po takzvanej temnej hmote a temnej energii - javoch, ktoré podľa súčasných teórií tvoria vesmír z väčšej časti ako nám známe atómy, nepodarilo dosiahnuť.
"Ide o nástroj, ktorý umožní ľudstvu urobiť ohromný krok vpred pri hľadaní odpovedí na základné otázky fyziky a vesmíru," povedala BBC Fabiola Gianottiová, generálna riaditeľka CERN o návrhu nového zariadenia.
Odhalenie tmavej energie a hmoty pomocou LHC výskumníci v CERN predpovedali pred viac ako 20 rokmi. Doteraz sa to však pomocou urýchľovača častíc nepodarilo.
Návrh postaviť nový a väčší urýchľovač s anglickým názvom Future Circular Collider (FCC) (Budúci kruhový urýchľovač) je rozdelený do dvoch projektov; prvý počíta so spustením urýchľovača v 40. rokoch nášho storočia tak, aby bolo možné vykonávať zrážky elektrónov, z ktorých vznikne väčšie množstvo bozónov pre ich podrobnejšie štúdium.
Druhá fáza by sa mala začať v 70. rokoch nášho storočia. Pátranie po nových časticiach by potom malo prebiehať s pomocou zrážania ťažších protónov, čo bude vyžadovať vynájdenie silnejších a pokročilejších magnetov, ktoré zatiaľ neexistujú, uvádza BBC.