Tvrdia, že sme presiahli oteplenie o 1,5 stupňa. Je to chybné, reagujú kritici

Jeden a pol stupňa. Ak sa aspoň trochu zaujímate o klimatickú zmenu, o tomto čísle ste už určite počuli.

Je to jedna z hraníc, na ktorej sa krajiny sveta zhodli, že ju globálne oteplenie neprekročí do konca storočia.

Podľa novej štúdie zverejnenej v časopise Nature Climate Change sa však už oteplenie oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie o 1,5 stupňa Celzia zdvihlo. Zmenili totiž obdobie, ktoré pokladajú za predindustriálne.

Autori výskumu dokonca tvrdia, že ešte v tomto desaťročí sa svetová priemerná teplota zvýši o dva stupne Celzia.

Iní odborníci štúdiu kritizujú a varujú, že aj možné prekročenie hranice 1,5 stupňa nemá ľudí pripraviť o nádej.

Skôr, ako očakávali

Zvyšovanie teplôt vedci pozorovali na morských hubkách v Karibiku. Druh, ktorý obýva miestne vody, sa dožíva stovky rokov. Ich skelet slúži ako historický teplomer.

Ako skelet rastie, hubky v ňom akumulujú stroncium a kalcium. V teplejších obdobiach sú hodnoty týchto chemických prvkov nižšie a v chladnejších vyššie.

Hubky obývajú oceán v hĺbke 30 až 90 metrov. Táto oblasť oceánu je úzko prepojená s dianím v atmosfére. Zmena teplôt v oceáne teda odráža aj zmenu teplôt v atmosfére.

Na zvyšovanie teplôt v súčasnej klimatickej zmene vplývajú hodnoty oxidu uhličitého vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív. Hodnoty tohto skleníkového plynu začali vo veľkom stúpať na začiatku 19. storočia. Ale dlhodobé merania svetovej povrchovej teploty sa začali takmer o päťdesiat rokov neskôr.

Od týchto meraní sa odvíja aj spôsob, akým dnes vedci a politici datujú obdobie pred priemyselnou revolúciou. Podľa autorov novej štúdie by sa mali referenčné roky posunúť, pretože otepľovanie sa začalo skôr.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) aj Parížska dohoda označujú ako obdobie pred priemyselnou revolúciou a jej vplyvom roky 1850 až 1900. Svetovú globálnu teplotu teda porovnávajú s priemerom z tejto doby.

Podľa autorov novej štúdie by sa datovanie predpriemyselnej doby malo posunúť na dobu od 1700 po 1860 s medzerou medzi rokmi 1790 až 1840, keď klímu ochladili vulkanické výbuchy napríklad sopky Tambora v 1815.

Takýto posun by znamenal aj to, že svetové teploty sa už oproti predindustriálnej dobe dávno zvýšili o 1,5 stupňa. V súčasnosti je podľa autorov štúdie globálna svetová teplota vyššia o 1,7 stupňa oproti ich referenčnému obdobiu.

„Náš výsledok je o 0,5 stupňa Celzia vyšší ako odhady IPCC, s predpokladaným globálnym oteplením o 2 stupne do konca tohto desaťročia, čo je takmer dve desaťročia skôr, ako sa očakávalo,“ píšu autori pod vedením geobiochemika Malcolma McCullocha.

Každý zlomok stupňa sa počíta

Nový výskum je podľa klimatológov, ktorí sa na ňom nepodieľali, zaujímavý tým, že ukazuje, ako sa menili teploty v Karibiku v priebehu posledných tristo rokov. Odvíjať však od výsledkov z jedného miesta globálne merania je podľa niektorých predčasné.

“Zmena hodnôt otepľovania, ku ktorému došlo do dnešného dňa, použitím iného východiskového bodu nezmení dôsledky, ktoré dnes pozorujeme, ani dôsledky, ktorým sa snažíme zabrániť,“ hovorí pre Science Media Centre klimatológ Joeri Rogelj z Imperial College v Londýne.

Ďalší kritizujú aj samotný názov štúdie, ktorý znie: Tristo rokov termomeraní sklerohubiek ukazuje, že globálne otepľovanie prekročilo 1,5 stupňa Celzia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Krátery hlboké päťdesiat metrov našli iba na Sibíri. Ako vznikli? Čítajte 

„Spôsob, akým sa o týchto záveroch informuje, je chybný a môže vniesť do verejnej diskusie o zmene klímy zbytočný zmätok. Napriek titulku výsledky tejto štúdie neukazujú, že sme už prekročili klimatické ciele Parížskej dohody,“ hovorí profesor vied o ekosystémoch Yadvinder Singh Malhi.

Štúdia naznačuje iba to, že ak by sa posunula referenčná doba, súčasné oteplenie by oproti nej bolo vyššie, ale nemení to silu otepľovania. Vedci sa zhodujú, že ľuďmi spôsobené oteplenie je v súčasnosti na hodnote 1,4 stupňa Celzia.

Navyše aj samotné zameriavanie sa na hranicu 1,5 stupňa či dva stupne môže byť chybné. Niektorí môžu nadobudnúť pocit, že pri prekročení týchto hraníc už nebude mať zmysel robiť klimatické opatrenia. Hoci sú tieto hranice oteplenia podložené vedou, sú stanovené politikmi a sú dôležité najmä pre plnenie klimatických cieľov.

Každé oteplenie aj o 0,1 stupňa môže spôsobiť nenávratné zmeny v ekosystémoch. Ak sa aj dostaneme cez hranicu dvoch stupňov - čo je v tomto storočí tiež veľmi pravdepodobný scenár - je stále lepšie mať oteplenie o 2,3 stupňa ako 2,4 stupňa.

„Stanovenie konkrétnych cieľov je prospešné pre politickú spoluprácu a globálne opatrenia, ale nesplnenie cieľa by nemalo viesť k zúfalstvu. Rovnako ako v našom každodennom živote, kde nesplnenie cieľa v našom pláne neznamená, že sa vzdáme zvyšku denných plánov,“ hovorí klimatológ Duo Chan.

„Tvárou v tvár klimatickým výzvam sa prispôsobujeme a vytrváme. [...] Každý krok sa počíta a každý zlomok stupňa je dôležitý.“

DOI: 10.1038/s41558-023-01919-7