Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Takmer štyri mesiace si vedci z NASA v Houstone lámali hlavu nad nepríjemnou hádankou. V elegantnej kovovej schránke sa nachádzala vzorka, ktorá by mohla pomôcť pochopiť, ako vyzerali prvé dni slnečnej sústavy a možno aj ako vznikol život na Zemi. Akurát, že sa nedala otvoriť.
Schránka v tvare disku, veľká približne ako ráfik malej pneumatiky, pochádzala z ambicióznej misie, ktorej cieľom bolo zozbierať vzorky zo vzdialenej planétky Bennu a vrátiť ich na Zem. Koncom septembra kozmická loď NASA dopravila nádobu po sedemročnej ceste vesmírom späť na Zem.
„Myslím, že ľudia, ktorí to sledovali v médiách, si hovoria: ‚Je to len skrutka, aké ťažké to môže byť?‘“ Salvador Martinez, inžinier, ktorý pracoval na misii návratu vzorky, povedal pre denník The Washington Post.
V článku sa dočítate:
- o misii OSIRIS-REx,
- ako NASA skladovala schránku,
- ako sa schránku podarilo otvoriť.
Uviaznutá vzorka
Tvrdé skrutky neboli najväčším problémom NASA, keď sa projekt začínal. Existovalo nespočetné množstvo spôsobov, ako sa mohla misia OSIRIS-REx - pomenovaná podľa sondy Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, and Security-Regolith Explorer, ktorá sa vydala na cestu k planétke - pokaziť ešte predtým, ako vedci dostali vzorku a jej nepoddajný kontajner. Sonda mala ťažkú úlohu: V roku 2016 ju vypustili na sedemročnú cestu, počas ktorej sa mala stretnúť s Bennu, obiehať okolo asteroidu, odobrať vzorku z jeho povrchu a vrátiť sa domov.
Už samotný návrat vzorky z Bennu bol nebezpečný. Pri prelete v septembri tohto roku sonda OSIRIS-REx katapultovala návratovú kapsulu so schránkou, ktorá prežila návrat do atmosféry a chybné rozvinutie padáka, aby neporušená pristála v púšti v Utahu.
Nicole Lunning, hlavná kurátorka vzoriek v tíme OSIRIS-REx, preto očakávala, že keď kapsulu previezli do Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone, tak mala najťažšiu časť misie už za sebou. Zostávala však ešte jedna dôležitá úloha: Zabezpečiť, aby vzorky asteroidov vo vnútri schránky neboli kontaminované žiadnym pozemským materiálom. V Houstone schránku uložili v zapečatenej škatuli veľkosti približne dvojlôžka. Vedci s ňou mohli manipulovať len tak, že do nej siahali v rukaviciach cez otvory zabudované v krabici, čo znamená, že mali len obmedzené možnosti pohybu.
„Je to ako rozoberať počítač s kuchynskými rukavicami,“ povedal Martinez, vedúci inžinier misie.
Pre Lunningovej tím to nemal byť problém, pretože si rozoberanie kapsule v škatuli nacvičovali. V októbri sa pustili do skutočnej práce. Vedci jednu po druhej odstránili skrutky, ktoré držali kapsulu pohromade. Ku koncu procesu však narazili na dve skrutky dlhé necelý centimeter, ktoré sa nielenže nechceli pohnúť, ale začali deformovať nástroje vedcov.
Lunningovej tímu sa aj tak podarilo nazbierať približne 70 gramov prachu a horniny, keď siahol do častí kontajnera pinzetou a naberačkami - dosť na to, aby prekročil cieľ misie 60 gramov. Väčšina vzorky však uviazla vo vnútri.
Veľa oslavovania
Martinez bol povolaný na pomoc pri rozoberaní. Jeho tím si lámal hlavu nad zaseknutými skrutkami a obmedzeniami, ktoré predstavovala karanténa kontajnera v zapečatenej škatuli. Priestor bol príliš malý na veľké nástroje; mazivo na skrutky zase mohlo vzorky kontaminovať.
V januári inžinieri zostrojili podlhovastú kovovú svorku, ktorú pripevnili k ráfiku kontajnera a umožnila im spustiť na spojovací prvok hlavu podobnú skrutkovaču. Potom opatrne otáčali kľučkami, až sa skrutky konečne pohli.
„Je ťažké slovami vyjadriť, ako veľa to pre náš tím znamenalo,“ povedal Martinez.
NASA ešte musí oznámiť celkovú hmotnosť vzorky získanej z Bennu, povedala Lunningová. Každý gram podľa nej pomôže pri výskume zloženia prvých asteroidov slnečnej sústavy a stavebných prvkov života.
Martinez povedal, že tím sa pokúsi diagnostikovať, prečo sa dve skrutky zasekli, čo je výskum, ktorý by mohol pomôcť inžinierom NASA dozvedieť sa viac o tom, ako sa ich komponenty správajú na dlhých vesmírnych cestách. Zatiaľ budú žasnúť nad tým, ako sa podarilo zachrániť neoceniteľnú vzorku planétky vďaka vynálezu veľmi dômyselného skrutkovača.
„Budeme pripravení na ďalšie misie, keď sa uskutočnia,“ povedal Martinez. „Dovtedy budeme veľa oslavovať.“
