Prvý mesiac nového roka uzavrel Webbov teleskop detailnými zábermi špirálových galaxií. Zistil tiež, že hoci je nám tento typ galaxií najbližší, v počiatkoch vesmíru prevládali iné, výrazne odlišnejšie formy.
Pozrite si objavy a nové fotografie z Webbovho vesmírneho teleskopu za mesiac január.
Polárna žiara na trpaslíkovi
Hnedé trpaslíky sú akýsi stupeň medzi planétou a hviezdou. Majú vodivý povrch a jadro, nevyžarujú však svetlo a energiu. Sú omnoho hmotnejšie ako Jupiter, ale menšie ako hviezdy.
Astronómovia pomocou Webbovho teleskopu nedávno objavili hnedého trpaslíka, ktorý má zrejme vo vrchnej atmosfére metán. Je to nezvyčajný objav, pretože trpaslík W1935 je chladný a nemá materskú hviezdu.
Nemá teda žiadny zjavný zdroj metánu. Astronómovia prišli s hypotézou, ako sa plyn v atmosfére trpaslíka objavil. Podľa nich vzniká pri procesoch, ktoré tvoria polárnu žiaru, podobne ako na Jupiteri či Saturne.
Na Zemi vzniká polárna žiara, keď sú energetické častice zo slnečného vetra zachytené magnetickým poľom Zeme.
Izolovaný hnedý trpaslík W1935 však nemá hviezdu a teda pri ňom nemôže byť ani hviezdny vietor. Výskumný tím sa preto domnieva, že metán a polárna žiara vznikajú pri neznámych vnútorných procesoch alebo pri interakcii s medzihviezdnou plazmou alebo blízkym mesiacom.
Mačací chvost
Hviezda Beta Pictoris je prvá mimo našej sústavy, pri ktorej astronómovia objavili disk plynov a prachu. Neskôr zistili, že pri hviezde sú tieto disky dva. Teraz vďaka výkonnému oku Webbovho teleskopu odhalili ďalšiu zaujímavú štruktúru - naklonenú vetvu prachu, ktorá pripomína tvarom mačací chvost a tiahne sa z juhozápadnej časti sekundárneho disku.
Pri pozorovaniach astronómovia odhalili, že materiál v druhom disku a mačacom chvoste je horúcejší ako v primárnom disku. Vedúcu výskumného tímu Isabelu Rebollidovú a jej tím zaujímalo, prečo má prachová vetva taký zvláštny tvar, aký nevideli pri žiadnej inej hviezde.
Ich hypotézou je, že mačací chvost je výsledkom udalosti, ktorá sa udiala pred sto rokmi. Mohlo ísť o zrážku, pri ktorej vzniká množstvo prachu.
Ako penové slíže
Galaxie v skorom vesmíre boli často ploché a predĺžené. Astronómovia tento objav Webbovho teleskopu prirovnávajú k surfom a bazénovým slížom. Ide o prekvapivé zistenie, keďže v našom vesmírnom okolí tento typ galaxií nie je bežný. Nachádzame tu skôr špirálové galaxie s jasnými ramenami či galaxie v tvare elipsy.
Podlhovasté a ploché galaxie prevládali vo vesmíre v období 600 miliónov až 6 miliárd rokov po veľkom tresku. Zatiaľ nie je jasné, či sa tieto tvary galaxií vyvíjali počas celého vesmírneho času.

Pôrod masívneho zhluku
Veľký Magellanov mrak je satelitná galaxia našej Mliečnej cesty. Webbov teleskop v nej zachytil hmlovinu N79, ktorá má na šírku takmer 1630 svetelných rokov. Na zábere je vidno mladú žiarivú hviezdu.

Galaxie pod drobnohľadom
Špirálové galaxie opísal Edwin Hubble už pred takmer 90 rokmi. Astronómovia ich pozorovali aj predtým, no mysleli si, že ide o hmloviny. Špirálové galaxie sú jednými z najpreskúmanejších vesmírnych objektov, no pohľad Webbovho teleskopu nám o nich môže prezradiť ešte viac.
Nedávno vedci zverejnili 19 galaxií s ich hviezdami, prachom a plynmi.

„Nové Webbove snímky sú výnimočné,“ povedala Janice Leeová, projektová vedkyňa pre strategické iniciatívy na Space Telescope Science Institute v Baltimore.
„Sú ohromujúce aj pre výskumníkov, ktorí tie isté galaxie študujú už desaťročia. Bubliny a vlákna sú rozlíšené až do najmenších doteraz pozorovaných rozmerov a rozprávajú príbeh o cykle tvorby hviezd,“ dodáva vedkyňa.
Pozrite si niektoré z nových infračervených záberov Webbovho teleskopu v porovnaní s fotografiami od Hubbla, ktorý sníma vesmír vo viditeľnom a ultrafialovom spektre.