USA majú zemiakový problém. Medzi odborníkmi a farmármi zúria diskusie

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Ľudia milujú zemiaky. V Spojených štátoch sa trvale radia medzi najobľúbenejšiu zeleninu v krajine a podľa údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva sa v roku 2019 v krajine skonzumovalo takmer 20 kilogramov zemiakov na osobu, čo pre ne predstavuje oveľa viac miesta na tanieroch ako pre druhé najobľúbenejšie paradajky.

Ale tak ako sa paradajky z botanického hľadiska považujú za plody (z anglického slova fruit), aj pri zemiakoch panuje istý rozkol. Mali by sa naozaj považovať za zeleninu?

To je prekvapivo polarizujúca otázka, ktorú skúma Poradný výbor pre diétne usmernenia v USA v rámci svojej misie vydávať nové zdravotné odporúčania vláde každých päť rokov. Ďalšie vydanie je stanovené na rok 2025.

Zatiaľ čo väčšina botanikov a odborníkov na výživu tvrdí, že zemiaky sú zelenina, v spoločnosti už roky trvá diskusia o tom, či by sa nemali skôr považovať za obilniny alebo za súčasť inej skupiny potravín, často s ohľadom na verejné zdravie – a to najmä v Spojených štátoch, kde sa viac ako 40 percent ľudí vo veku 20 rokov a viac považuje za obéznych.

„V určitom okamihu sa budeme musieť vyrovnať s tým, že sme chorí,“ povedal Jerold Mande, výkonný riaditeľ neziskovej organizácie Nourish Science a profesor výživy na Harvardovej univerzite. „Problémom sú skôr ultra spracované potraviny než zemiaky. Záleží [teda] na tom, na čo sa zemiaky vyrábajú a ako sa spracúvajú.“

Politická moc priemyslu

Zemiaky môžu byť zdravým zdrojom sacharidov. Obsahujú vitamíny C a B6, ako aj dôležité minerálne látky, napríklad draslík, horčík a železo. Podľa USDA sa však prevažná väčšina zemiakov vyprodukovaných v Spojených štátoch predáva v spracovanej forme a takmer polovica úrody sa vyrába na mrazené výrobky - väčšinou hranolky.

Svetová zdravotnícka organizácia a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odporúčajú na prevenciu chronických ochorení súvisiacich s výživou približne 425 gramov ovocia a zeleniny denne, okrem zemiakov alebo iných škrobnatých hľúz.

Mande, ktorý pracoval na ministerstve poľnohospodárstva, hovorí, že zemiaky sú zelenina. Napriek tomu však za Obamovej administratívy podporoval snahy o vylúčenie zemiakov zo zoznamu zeleniny, na ktorú možno získať príspevok prostredníctvom WIC, vládou financovaného programu poukážok pre ženy, dojčatá a deti, ktoré potrebujú doplnkovú výživu. Dôvodom je, že „zemiaky v strave ľudí nechýbajú“, povedal. „V skutočnosti je ich nadbytok.“

Politická história zemiakov v USA určite nie je nestranná. V roku 2006 Národná akadémia medicíny podporila tvrdenie, že zemiaky by nemali byť súčasťou programu WIC, ale členovia Kongresu - vrátane tých zo štátov, kde sa zemiaky pestujú - sa proti tomuto rozhodnutiu ohradili. O päť rokov neskôr Kongres zastavil odporúčanie USDA, aby federálne dotované školské obedy obsahovali len dve porcie zemiakov alebo škrobovej zeleniny týždenne.

V roku 2013 Národná asociácia WIC obvinila Kongres a zemiakarský priemysel z „pokusu obísť proces vedeckého posudzovania“ a varovala, že sa tým otvárajú dvere pre potenciálne nezdravé potraviny, „ktoré sa budú vnucovať do potravinového balíka WIC“. Do roku 2015 Národná akadémia medicíny zmenila svoj postoj k zemiakom, odporučila ich zaradenie do programu WIC a uviedla, že matky a deti potrebujú viac všetkej zeleniny vrátane škrobovej. Zemiaky sa môžu kupovať za poukážky WIC, ak neobsahujú pridané cukry, tuky alebo oleje.

„Prečo sa jej nedostalo potrebnej podpory? Pretože potravinársky priemysel a jeho spojenci majú politickú moc,“ povedal Mande. „Nikto nezakazoval zemiaky. Len sme hovorili: Pozrite, ak chcete dať ľuďom viac peňazí na zeleninu navyše, nemali by to byť zemiaky.“

Spolitizované zemiaky

Kam Quarles, výkonný riaditeľ Národnej rady pre zemiaky, skupiny na obhajobu priemyselných poľnohospodárov, označil minulé snahy o obmedzenie zemiakov vo federálnych výživových programoch za „vysoko spolitizované“ a „v rozpore s vedeckými poznatkami, ktoré sa týkajú tejto problematiky“.

Podľa jeho slov by zaradenie zemiakov do inej kategórie ako zelenina zaťažilo školské obvody vyššími nákladmi na školské obedy v dôsledku požiadaviek na skupiny potravín a „pravdepodobne by tiež zmenilo dostupnosť zemiakov bohatých na živiny v [rôznych] programoch“.

„Táto zmena by mala široký vplyv na všetky federálne programy výživy,“ napísal v e-maile. „Školské obvody a programy výživy sa pri zostavovaní jedál pre Američanov, ktorí nemajú dostatok potravín, spoliehajú na flexibilitu zemiakov a ich relatívne nízku cenu v porovnaní s inými položkami,“ dodal.

Poradný výbor pre diétne usmernenia v USA „zvažuje zmeny v skupinách potravín“ a podľa septembrového stanoviska Národnej rady pre zemiaky diskutoval o možnej „zameniteľnosti škrobovej zeleniny a obilnín“. Quarles tvrdil, že „škrobová zelenina a obilniny sú dve výrazne odlišné skupiny potravín, ktoré zohrávajú výrazne odlišné úlohy pri dodávaní živín do stravy“.

Hlboko zakorenené v strave

Katherine Balantekin, dietologička a odborná asistentka na Katedre vied o cvičení a výžive na Buffalskej univerzite, súhlasila s tým, že Američania musia konzumovať širšiu škálu zeleniny a znížiť príjem spracovaných potravín. Zároveň však uviedla, že zemiaky môžu byť „mimoriadne výživné“ a že oblasť výživy má vo všeobecnosti problém s „očierňovaním“ potravín.

„Nemyslím si, že by nejaký odborník na verejné zdravie povedal, že ľuďom by neprospelo jesť menej vyprážaných zemiakov. Bolo by dobré jesť ich menej,“ povedala. „Ale myslím si, že to nemá nič spoločné s tým, či je to zelenina alebo nie.“

Nie je jasné, kedy Poradný výbor pre diétne usmernenia v USA zverejní svoje odporúčania, ani či by prípadná zmena v skupine potravín zemiakov mala okamžitý vplyv na spotrebu tejto plodiny alebo na 100-miliardový zemiakový priemysel.

Zatiaľ sú zemiaky - či už ako zelenina alebo nie - hlboko zakorenené v strave národa, a to často vo forme potravín, ktorým ťažko odolať. Ako nedávno povedala speváčka Dolly Parton na sociálnej sieti tiktok svojim miliónom fanúšikov: „Každý raz, keď som porušila nejakú diétu, to bolo pre zemiaky… Zemiak, zemiak, zemiak! Nikdy som nenarazila na zemiak, ktorý by mi nechutil.“