Nestarnúci silák: 93-ročný štvornásobný majster sveta má srdce tridsiatnika

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Ak sa chceme naučiť, ako zdravo starnúť, môžeme sa obrátiť na Richarda Morgana. Tento Ír je vo svojich 93 rokoch štvornásobným majstrom sveta v halovom veslovaní, má srdce zdravého tridsiatnika alebo štyridsiatnika a percento telesného tuku asi ako chrt.

Je tiež objektom novej prípadovej štúdie, ktorú minulý mesiac uverejnil časopis Journal of Applied Physiology a ktorá sa zaoberala jeho tréningom, stravou a fyziológiou.

Výsledky štúdie naznačujú, že v mnohých ohľadoch je ideálnym príkladom zdravého starnutia v dobrej kondícii - nestarnúci muž so srdcom, svalmi a pľúcami človeka minimálne o polovicu mladšieho. V iných ohľadoch je však obyčajný - bývalý pekár s vŕzgajúcimi kolenami, ktorý začal pravidelne cvičiť až po sedemdesiatke a ktorý stále trénuje väčšinou vo svojej záhradnej kôlni.

Aj keď s fitnesom začal až vo vyššom veku, do dnešného dňa už vesloval toľko, koľko treba na desať okruhov okolo sveta. Vyhral už štyri svetové šampionáty. Výskumníkov teda zaujímalo, čo jeho cvičenie v neskoršom veku urobilo s jeho starnúcim telom.

Zlaté roky

„Ak chceme pochopiť starnutie, musíme sa pozrieť na veľmi aktívnych starších ľudí,“ povedal Bas Van Hooren, doktorand na Maastrichtskej univerzite v Holandsku a jeden z autorov štúdie.

Mnohé otázky o biológii starnutia zostávajú nezodpovedané - napríklad to, či fyzické spomalenie a pokles svalovej hmoty, ktoré sa zvyčajne objavujú s pribúdajúcim vekom, sú normálne a nevyhnutné, alebo možno čiastočne spôsobené nedostatkom pohybu.

Ak niektorí ľudia zostávajú silní a fit až do svojich zlatých rokov, znamená to, že mnohí z nás by mohli byť toho tiež schopní, povedal.

Pomohol mu jeho kolega Lorcan Daly, odborný asistent v odbore telovýchovy na Technologickej univerzite v Shannone v Írsku. Je aj vnukom štvornásobného majstra sveta, Morgana.

Pre výskumníkov bol Morgan mimoriadne zaujímavý tým, že začal cvičiť až vo veku 73 rokov. Vtedy bol na dôchodku a tak trochu ťažkopádny, navštevoval tréning veslovania s jedným zo svojich ďalších vnukov, súťažným univerzitným veslárom. Tréner ho nabádal, aby vyskúšal jeden zo strojov.

Inšpiratívny deň v laboratóriu

Morgana, ktorý mal v tom čase 92 rokov, pozvali do fyziologického laboratória na univerzite v írskom Limericku. Zmerali mu výšku, hmotnosť a zozbierali podrobnosti o jeho strave. Skontrolovali mu tiež metabolizmus a funkciu srdca a pľúc.

Potom ho požiadali, aby si sadol na veslársky trenažér a zúčastnil sa na simulovaných pretekoch na 2000 metrov na čas, pričom monitorovali jeho srdce, pľúca a svaly.

„Bol to jeden z najinšpiratívnejších dní, aké som kedy strávil v laboratóriu,“ povedal Philip Jakeman, profesor zdravého starnutia, fyzickej výkonnosti a výživy na Limerickej univerzite a hlavný autor štúdie.

Morgan sa ukázal ako nestarnúci silák, jeho šľachovitých 74 kilogramov sa skladalo z približne 80 percent svalov a sotva pätnástich percent tuku, čo by sa aj u muža mladšieho o desiatky rokov považovalo za zdravé.

Počas časovej skúšky dosiahol jeho srdcový tep maximálnu hodnotu 153 úderov za minútu, čo je výrazne nad očakávanou maximálnou srdcovou frekvenciou pre jeho vek a patrí medzi najvyššie hodnoty, aké boli kedy zaznamenané u deväťdesiatnikov, čo podľa vedcov signalizuje veľmi silné srdce.

Jeho srdcová frekvencia tiež smerovala k tomuto maximu veľmi rýchlo, čo znamená, že jeho srdce bolo schopné rýchlo zásobovať pracujúce svaly kyslíkom a palivom. Táto „kinetika príjmu kyslíka“, kľúčový ukazovateľ kardiovaskulárneho zdravia, sa ukázala porovnateľná s kinetikou typického zdravého tridsiatnika alebo štyridsiatnika, povedal Daly.

Jednoduché cvičenie

Možno najpôsobivejšie je, že takú dobrú kondíciu nadobudol pomocou jednoduchého, relatívne krátkeho cvičenia, poznamenali vedci.

Každý týždeň odvesloval približne 30 kilometrov, v priemere približne 40 minút denne. Ide o kombináciu ľahkého, stredne náročného a intenzívneho tréningu.

Približne 70 percent týchto tréningov je ľahkých, Morgan sa takmer nenamáha. Ďalších dvadsať percent je v náročnom, ale znesiteľnom tempe a posledných desať percent v úplnej, sotva udržateľnej intenzite.

Absolvuje aj silový tréning. Dvakrát alebo trikrát týždenne cvičí so záťažou, pričom používa nastaviteľné činky na vykonanie približne troch sérií výpadov a zhybov a každý pohyb opakuje dovtedy, kým jeho svaly nie sú príliš unavené na to, aby pokračovali.

V jeho strave je vysoký obsah bielkovín. Jeho denná spotreba pravidelne prekračuje obvyklé odporúčanie, ktoré pre človeka s jeho hmotnosťou predstavuje približne 60 gramov bielkovín.

Veľké potešenie

„Ide o zaujímavú prípadovú štúdiu, ktorá vrhá svetlo na naše chápanie adaptácie na cvičenie v priebehu života,“ povedal Scott Trappe, riaditeľ Laboratória ľudskej výkonnosti na Ball State University v Indiane. Skúmal mnoho starších športovcov, ale na novej štúdii sa nepodieľal.

„Dôkazy celkom jasne naznačujú, že ľudské telo si zachováva schopnosť adaptovať sa na cvičenie v každom veku,“ dodal.

Morganova kondícia a fyzická sila vo veku 93 rokov v skutočnosti ukazuje, že keď starneme, nemusíme strácať veľké množstvo svalov a aeróbnu kapacitu, povedal Jakeman. Cvičenie by nám mohlo pomôcť vybudovať a udržať si silné a schopné telo bez ohľadu na náš vek, povedal.

Samozrejme, Morgan mal pravdepodobne určité genetické výhody, zdôrazňujú vedci. Zdá sa, že veslárske schopnosti majú v rodine.

A jeho pretekárske výkony v posledných rokoch boli pomalšie ako pred pätnástimi, desiatimi alebo dokonca piatimi rokmi. Cvičenie nezmaže účinky starnutia. Môže však spomaliť straty nášho tela a zdá sa, že presne to nám hovorí Morganov príklad.

Ponúka to však aj iné výhody. „Dosiahnuť titul majstra sveta je určitým potešením,“ povedal mi Morgan prostredníctvom svojho vnuka s takmer komickou sebairóniou.

„Začínal som z ničoho a zrazu som si uvedomil, že je v tom veľké potešenie,“ povedal.