Neurovedci sa túto záhadu pokúšajú rozlúštiť už roky. Belosi, najmä tí zo severnej Európy, majú svetovo najvyšší výskyt sklerózy multiplex. Pri tomto neurodegeneratívnom ochorení imunitný systém napáda svoje vlastné nervové bunky.
Za vznikom sklerózy multiplex stojí z časti aj genetika. A zdá sa, že vyšší výskyt ochorenia silno ovplyvnili migrácie ľudí do Európy pred tisíckami rokov.
O objave píšu vedci v štyroch štúdiách v prestížnom vedeckom časopise Nature. Ich zistenia môžu pomôcť odhaliť pôvod chorôb ako depresia, alzheimer či cukrovka.
V texte sa dozviete:
- Na čo mohli byť dobré gény, ktoré zvyšujú riziko vzniku sklerózy multiplex.
- Kde v Európe majú obyvatelia vyššie riziko vzniku bipolárnej poruchy.
- S kým prišli do Európy gény pre vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Prišli zo stepi
Skleróza multiplex vzniká, keď imunitný systém chybne napáda obal nervových vlákien v mozgu a mieche. Môže sa prejavovať rôznymi neurologickými stavmi ako stratou citlivosti v končatinách, bolesťami či pocitmi tŕpnutia, rozmazaným videním, svalovými kŕčmi, problémami s rečou, depresiou či inými.
Lekári dlhé roky vedia, že riziko vzniku ochorenia súvisí s vekom, pohlavím, vírusovými infekciami, hladinami vitamínu D, stravou, fajčením, ale aj genetikou.
Gény, ktoré súvisia s rizikom vzniku sklerózy multiplex najviac, sa do Európy dostali zhruba pred päťtisíc rokmi. Najmä do severných a západných častí ich vo svojej genetickej výbave priniesli pastieri oviec a dobytka prichádzajúci z východu.
Analýzou DNA zo starých kostí a zubov vedci vystopovali geografický rozmach ochorenia až na Pontsko-kaspickú step, ktorá sa rozprestiera na častiach Ukrajiny, juhozápade Ruska a západe Kazachstanu.
