V roku 2024 budeme mať vo februári opäť deň navyše. Priestupný deň pomáha vyrovnať kalendárny rok oproti tomu, ako Zem obieha Slnko.
Možno nejde o nič výnimočné, poviete si, veď priestupný rok máme každé štyri roky.
No nie je to tak, gregoriánsky kalendár sa riadi aj jedným menej známym pravidlom, ktoré určuje, koľko bude mať február v daný rok dní. Môže sa tak stať, že rok deliteľný štyrmi nebude priestupný. Dnes žijúci ľudia taký ešte nezažili.
V texte sa dozviete:
- Kto zaviedol priestupný rok.
- Prečo trval rok 46 pred naším letopočtom 445 dní.
- Ako v 16. storočí vyriešili, že jar sa začínala v kalendárnom roku skôr, ako mala.
- Ktoré mesiace kedysi Rimania nepomenúvali.
- Prečo je december odvodený od slova desať.
Mesiac navyše
Ľudia sa stáročia snažia zladiť svoj kalendár s prirodzeným plynutím ročných období. Vždy však čosi nevychádzalo.
Problém je už v tom, že čas, za ktorý sa Zem otočí okolo svojej osi (dni), nijako priamočiaro nesúvisí s časom obehu Zeme okolo Slnka (roky).
Náš súčasný kalendár má 365 dní. Zakladá sa na tropickom roku - ten zodpovedá obdobiu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom. To je bod na oblohe, v ktorom sa Slnko nachádza v čase jarnej rovnodennosti.
Tropický rok je však o niečo dlhší ako kalendárny, trvá zhruba 365,24219 dňa, pričom kalendárny má v bežné roky 365 dní.
Čas trvajúci 0,24219 dňa sa nemusí zdať ako veľa, ale ak ho kalendár vôbec nezohľadní, za štyri roky sa takto nazbiera jeden deň. Po dlhšom čase sa tak nakoniec vzhľadom na dátumy posunú aj ročné obdobia. Spôsobilo by to napríklad, že po niekoľkých storočiach by sa Vianoce odohrávali v lete.
