NAÍ DILLÍ. Indická sonda Áditja-L1 po štyroch mesiacoch od štartu zaujala pozíciu v oblasti Lagrangeovho bodu L1 medzi Zemou a Slnkom. Premiér Narendra Modi to označil za ďalší "medzník" vo vesmírnom programe Indie.
Lagrangeov bod je gravitačne stabilný bod, kde je vyrovnaná gravitačná a odstredivá sila Zeme a Slnka. To umožní sonde Áditja-L1 zotrvať tam ľubovoľne dlho. Jej plánovaná životnosť päť rokov by sa podľa Indickej organizácie pre výskum vesmíru mohla predĺžiť.
Sonda Áditja-L1 je pomenovaná podľa hinduistického boha Slnka. Váži 1480 kg a do jej výbavy patrí ultrafialový zobrazovací teleskop a röntgenové spektrometre.
Artemis II možno opäť presunú. Aké vesmírne misie odštartujú v roku 2024? Čítajte Pomocou celkovo siedmich prístrojov dokáže pozorovať dynamiku slnečnej atmosféry. Zameria sa tiež na výrony koronálnej hmoty (CME), pri ktorých sa uvoľňuje obrovské množstvo plazmy. Prúd jej častíc v prípade veľkej intenzity môžu narušiť činnosť satelitov v okolí Zeme.
Lagrangeov bod L1 je asi 1,5 milióna km od Zeme, čo je zhruba jedna stotina vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Pre porovnanie, vesmírny teleskop Jamesa Webba pracuje v Lagrangeovom bode L2, ďalšom gravitačne stabilnom bode, ale v smere opačnom od Slnka.
Indická sonda odštartovala začiatkom septembra z Kozmického centra Satišu Dhawanu na ostrove Šríharikota na pobreží Bengálskeho zálivu, po štyroch obletoch Zeme sa vydala smerom k Lagrangeovmu bodu L1.
Pre Indiu ide o ďalší úspech v kozmickom výskume po tom, ako jej sonda Čandraján-3 ako prvá na svete úspešne pristála 23. augusta 2023 v oblasti dovtedy neprebádaného južného pólu Mesiaca.
Indický nízkorozpočtový vesmírny program dosiahol prvý veľký úspech v roku 2008, keď na obežnú dráhú Mesiaca vyslala sondu Čandraján 1.
V roku 2014 India ako prvá ázijská krajina vyslala sondu na obežnú dráhu Marsu. Koncom tohto roka plánuje trojdňovú misiu s ľudskou posádkou na obežnej dráhe Zeme. V spolupráci s Japonskom chce India do roku 2025 vyslať ďalšiu sondu na Mesiac a neskôr aj orbitálnu misiu k Venuši.
