Predvídať je ťažké, predovšetkým budúcnosť.
Tento klasický bonmot platí na vedu špeciálne, predsa len, objav má v sebe už tak trochu ukrytý nečakaný význam. Preto je sebabičovaním tvrdiť, čo nás vo vede (a v pridružených oblastiach) môže čakať v roku 2024.
Ak však hovoríme o svete vedy, aspoň predpovede môžeme na konci roka overiť.
Nový rok bude určite rokom ťažkým. No ak opustíme (geo)politiku, tiež to môže byť rok výziev a nových zistení. Tými dobrými môžu byť prvé výsledky dlhodobých kontrolovaných štúdií na liečbu dlhého covidu.
Aj roky po aktívnej časti pandémie tu totiž máme milióny ľudí, ktorí trpia dlhodobými následkami nákazy: bolesťami, dýchavičnosťou, kašľom. V roku 2024 by mali byť zverejnené prvé výsledky štandardných testov rôznych terapeutických postupov.
V novom roku by sme sa mohli pozerať aj na výsledky génovej terapie. V prvých európskych krajinách aj v USA postupne dostáva zelenú liečba niektorých problémov: konkrétne krvných ochorení falciformnej anémie (sickle cell disease) a beta-thalasémie.
Vzrušujúci rok by mal byť aj pred priaznivcami vesmírnych letov. Niekedy v novembri by totiž mala štartovať misia Artemis II (ale v to uverím, až ten štart uvidím), počas ktorej chce NASA preletieť s ľudskou posádkou okolo Mesiaca.
Do kozmu by mohla ešte o mesiac skôr odštartovať aj misia Europa Clipper, ktorá by mala preskúmať Jupiterov mesiac Európa. Ten ukrýva pod vrstvou ľadu kvapalný oceán, aj s podmienkami vhodnými na život tak, ako ho poznáme.
Vzrušujúce objavy určite prinesie aj Vesmíry teleskop Jamesa Webba. Najviac sa pritom špekuluje o odhalení a potvrdení takých chemických stôp kdesi na ďalekej exoplanéte, ktoré nebudeme vedieť vysvetliť inak ako existenciou nejakej formy života.
Život na našej vlastnej planéte sa však bude naďalej trápiť.
