Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Do histórie sa síce zapísal Rudolfov červený nos, ale výskumy hovoria, že to boli pravdepodobne žiarivé modré oči, ktoré jemu a zvyšku stáda Santa Clausa pomáhali získavať živiny na severnom póle.
Nová štúdia naznačuje, že jedinečné oči sobov, ktoré pri osvetlení v chladných mesiacoch žiaria jasnou modrou farbou, môžu byť výsledkom evolúcie tohto druhu – dokážu vďaka nim nájsť ľahšie potravu počas tmavých arktických zím.
„Soby majú úžasný vizuálny systém,“ povedal Nathaniel Dominy, hlavný autor štúdie a profesor antropológie na Dartmouth College. „Je iný ako u všetkých ostatných cicavcov, o ktorých vieme.“
Podobne ako iné zvieratá, napríklad mačky, majú kopytníky v očiach tkanivo zosilňujúce svetlo, známe ako tapetum lucidum. Sobom však luminiscencia mení farbu zo zlatej v lete na modrú v zime.
Vedci si dlho lámali hlavu nad touto vlastnosťou spolu so schopnosťou sobov vidieť svetlo v ultrafialovom spektre. Vrstva tkaniva sa zvyčajne nachádza u nočných zvierat, pretože zvyšuje ich schopnosť vidieť pri slabom svetle, ale soby sú vonku aj cez deň.
Dominy a výskumníci z fakulty psychológie a neurológie na University of Saint Andrews vidia jedno možné vysvetlenie: zrak sobov sa vyvinul čiastočne preto, aby im pomohol prežiť tmavé zimy tým, že zlepšil ich schopnosť nájsť obľúbenú potravu, keď nie sú priaznivé podmienky.
V článku sa dočítate:
- o obľúbenej potrave sobov,
- prečo sú lišajníky špecifické,
- ako soby vidia lišajníky.
Tak trochu záhada
Výskum prebiehal v pohorí Cairngorms v Škótskej vysočine, ktoré je domovom jediného stáda sobov v Británii a viac ako 1500 druhov lišajníkov. Medzi ne patrí aj obľúbená potrava zvierat – druh lišajníka, ktorý sa ľudovo nazýva „sobí mach“.
„Sú jediným veľkým cicavcom, o ktorom je známe, že konzumuje také veľké množstvo lišajníkov, pretože zvyčajne lišajníky nie sú veľmi výživným typom potravy,“ povedal Dominy. „Je to tak trochu záhada, že soby sa naň tak veľmi zameriavajú.“
Takzvaný sobí mach. (zdroj: Flickr)Bledé, vetvám podobné organizmy zvyknú rásť v hustých porastoch a pripomínajú košaté koberce. Vyskytujú sa v severných zemepisných šírkach vrátane Spojených štátov, kde môžu často splynúť so zasneženou krajinou.
Výskumníci však štúdiom lišajníkov zistili, že obľúbené jedlo sobov spoločne s niekoľkými ďalšími druhmi, na ktorých zvieratá tiež s obľubou hodujú, absorbuje UV žiarenie. Vďaka tomu sú viditeľnejšie pre hladné soby, ktoré hľadajú potravu v zasneženom teréne.
„Vidia ho z diaľky a to im prináša veľké výhody, pretože nemusia blúdiť po krajine a hľadať potravu,“ povedal Dominy. „Mohli by vidieť kúsok potravy v diaľke, pohybovať sa za ňou v priamej línii a šetriť energiu v čase, keď je jej nedostatok.“
V odtieňoch fialovej farby
Predpokladá sa, že táto štúdia je prvým pokusom o meranie množstva svetla rôznych vlnových dĺžok, ktoré sa odráža od lišajníkov, ktorými sa soby často živia, povedal Dominy. Výsledky, ako dodal, naznačujú, že tieto organizmy sú „silnými absorbérmi UV svetla, a to je pravdepodobné vysvetlenie sobieho veľmi nezvyčajného vizuálneho systému“.
Medzitým snímky urobené so svetelnými filtrami upravenými tak, aby napodobňovali zrak sobov, ukázali, že zvieratá pravdepodobne vidia porasty lišajníkov ako tmavé škvrny na pozadí vysoko reflexného snehu.
Podľa vedcov modré tapetum lucidum okrem iného prepúšťa do oka až 60 percent ultrafialového svetla, čo znamená, že soby vidia svoje okolie v zime v odtieňoch fialovej farby, pričom povrchy odrážajúce UV žiaria, zatiaľ čo veci pohlcujúce UV žiarenie sa javia tmavé.
Na tejto správe sa podieľala aj Amudalat Ajasa.
