Čím je pre vás veda?
Odpovedí asi bude množstvo: od procesov po labáky, od štúdií po komunity. Pre mňa však bola veda vždy zvedavosťou. A úžasnou príležitosťou sa neustále čosi nové dozvedieť.
Človek vďaka nej zisťuje veci, ktoré ešte pred chvíľou nevedel a skladá ich do seba tak, že zrazu dávajú zmysel (svet časticovej fyziky odpustí).
Veda je pre mňa skrátka samotná radosť z poznania. A keďže máme pred sebou pár dní pokoja, mohli by byť skvelou príležitosťou, ako sa do tohto poznania trochu sústredene ponoriť.
A vybrať si nejakú dobrú knihu.
Koniec roka je vždy časom všelijakých výročných ankiet. Túto ambíciu nemám: ale ak si cez sviatky ukradnete aspoň kúsok času pre seba, skúste ho stráviť s nejakou popularizačnou knihou.
Za seba odporúčam, napríklad, skvelého Erica H. Clinea a jeho knihu 1177 př. Kr.: Zhroucení civilizace. Rozpráva príbeh jedného z najfascinujúcejších období v ľudských dejinách, opisuje staroveké časy veľkých ríš s komplexnými obchodnými aj diplomatickými vzťahmi, časy, ktoré skončili kolapsom celého vtedajšieho sveta. Archeológ Cline vysvetľuje, čo vieme, že sa stalo, čo si myslíme, že sa stalo i čo stále netušíme, že sa vtedy stalo – a aké to môže mať dôsledky pre nás a dnes.
Toto je jedna z najlepších kníh o dejinách, aké kedy vyšli. Druhou je potom kniha, z ktorej som už párkrát citoval aj v tomto newslettri: Počiatok všetkého, nová história ľudstva.
Antropológ David Graeber a archeológ David Wengrow v nej rozprávajú príbeh človeka trochu inak, ako nás zvykli učiť v školách. A na základe vykopávok a výskumov ukazujú, že výklad našich dávnych aj moderných dejín sprevádza kopa nezmyselných mýtov a predsudkov.
Pritom inak to mohlo byť s takzvanou neolitickou revolúciou aj so vznikom miest, ale aj s myšlienkami francúzskej revolúcie či humanizmu. Knihu treba čítať kriticky, no jej hypotézy sú fascinujúce a originálne.
A aby to aj do tretice bola kniha o minulosti človeka a našich dávnych príbuzných, vyskúšajte Príbuzní: život, láska, smrť a umenie neandertálcov. Možno vás prekvapí, aký komplexný život neandertálci viedli, ako rozumeli svojmu prostrediu i ako sa podpísali na nás (a nielen v našich génoch).
Ale najmä, skúste si počas sviatkov oddýchnuť.
(Ne)vedecký newsletter si dá najbližšie dva týždne pauzu. A najbližšie vyjde v novom roku, 7. januára 2024.
Bizár týždňa
Mark Zuckerberg u nás spustil svoju novú sociálnu sieť Threads.
Celé je to dobrým vtipom: teraz totiž hromadne utekáme na tretí takýto pokus toxického človeka (tie dva predchádzajúce dokázateľne ničia životy ľuďom), ktorý spustil, aby urobil napriek sociálnej sieti iného toxického človeka (ktorá tiež dokázateľne ničí životy ľuďom).
Keď o tom raz budú písať historici knihy, budú sa na nás veľmi smiať. A krútiť hlavami.
Objav týždňa
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP.)Maličkí roboti vytvorení z ľudských buniek by mohli liečiť. Presnejšie, nový výskum ukazuje, ako zhluky tracheálnych epitelových buniek dopestované v umelom prostredí dokázali spontánne opravovať poškodené nervové tkanivo.
Zaujímavé na tom je, že tieto bunkové zhluky - vedci ich nazvali superboti - ani jednotlivé bunky v nich biológovia geneticky neupravovali, celé ich správanie bolo spontánne.
Výskumníci už teraz špekulujú, že takíto anthroboti a ich zhluky by mohli pomáhať pri spriechodňovaní tepien alebo doručovať liečivá na správne miesta priamo v telách pacientov. Zároveň chcú celý mechanizmus lepšie pochopiť a zistiť, čo takéto bunky dokážu - a za akých podmienok.
Krátke správy z vedy
Zem mohla mať všetky nevyhnutné prvky na vznik života, nemuseli teda prísť vďaka dopadom planétok a komét. Naznačuje to nový výskum , ktorý sa pozrel na geologickú minulosť našej planéty. Zistil, že všetky kľúčové prvky mala Zem už počas planetárneho formovania.
Pri migrácii našich predkov z Afriky zohrala kľúčov úlohu zmena klímy. Štúdia teraz ukazuje, že počas migrácie človeka vzpriameného z Afriky nemusel tento druh prekonávať suché púšte. V tom čase, teda pred čosi viac ako dvomi miliónmi rokov bola Sahara zelená a pripomínala dnešné africké savany.
Trpasličia planéta Eris je ešte zaujímavejšia. So svojím mesiacom Dysnomia je vo vzájomnej viazanej rotácii, takže obe telesá sú k sebe navzájom otočené stále tou istou stranou. Zároveň má Eris zvláštny tvar: kamenné jadro obklopuje vrstva ľadu a pripomína mäkký syr, ktorý sa zrejme mierne splošťuje.
Odporúčam čítať
- Je to nádherné nebeské divadlo, no môže mať aj vedeckú hodnotu. Špeciálne, ak sa takéto polárne žiare odohrávajú na iných svetoch: na iných planétach (nielen) našej slnečnej sústavy. Čo nás môžu naučiť a čo nás môžu naučiť aj o našej planéte, sa zamýšľa BBC Future v texte Cudzia žiara: čo nás svetelná šou z iných svetov učí o pozemskej polárnej žiare.
- Nemusíme lietať ďaleko, mimozemský život by mohol existovať aj v našej slnečnej sústave. Nie však na Marse, ale na jednom zo Saturnových mesiacov. Naznačujú to molekuly, ktoré sme videli vo výtryskoch Saturnovho mesiaca Enceladus. Viac o tom píše magazín Scientific American.
Odporúčam počúvať
- Jeden rok je ako sedem rokov. Alebo nejako podobne sa rozpráva o veku psov, ktorý je pre mnohých majiteľov príliš krátkym. Teraz však vedci prichádzajú s látkami, ktoré by psom mohli život predĺžiť. V podcaste Zoom sme sa tento týždeň pozreli na lieky, ktoré by mohli predlžovať život psom, dozvedeli sa čosi o pozitívnych účinkoch pravého wasabi a vybrali sa aj na návštevu do megalitickej stavby v španielskej Málage.
- Ak začínate so športom, vybrať si aktivitu, ktorá bude ideálna, nie je vôbec jednoduché. Platí však, že bez ohľadu na to, či sa venujete behu, bicyklovaniu, lyžovaniu, alebo plávaniu, nemali by ste podceniť silový tréning. Slúži ako prevencia pred zraneniami a zvyšuje športovú výkonnosť. Hosťom Denisy Prokopčákovej v podcaste Vizita bol tento týždeň tréner Šimon Klimčík, ktorý je jedným z autorov novej knihy o pohybe s názvom Nerev.
