Zlyhávame.
To nie je žiadne prekvapenie. Ale keď vám už aj minister školstva začne rozprávať o národnej tragédii, asi naozaj máme problém.
Konkrétne teda výsledky tínedžerov v medzinárodnom testovaní PISA: prakticky tretina detí nedokáže porozumieť písanému textu. Vidíme prepady v prírodných vedách aj v matematike. A do toho nám zhruba pätina najšikovanejších študentov odchádza študovať do zahraničia (čo je v poriadku), pričom časť z nich sa domov nikdy nevráti (čo je tiež úplne v poriadku).
Viem, túto vládu viac trápi, aby jej politici znovu neskončili vo väzbe. A možno tak korumpovanie niektorých voličských skupín.
Ale o budúcnosti štátu až tak nehovoria dnešné kultúrne vojny. Dokonca ani súboj o národné parky. Úplným základom určujúcim rámce na dlhé desaťročia je náš prístup k vzdelanosti, vzdelávaniu a vedomostiam. Ak tragicky zlyhávame tu, potom nevyhnutne tragicky zlyháme v čomkoľvek: vrátane našej zázračnej národnej schopnosti uveriť každej prostoduchej proruskej sprostosti.
Nehovorím, že nám tu vyrastá negramotná generácia neschopná základnej trojčlenky. Vyrastá nám tu však generácia roztvorených nožníc: jedna časť so zahraničnými skúsenosťami, prijateľnými až dobrými školami, s normálnym komplexným globálnym vzdelaním globálnej generácie. A druhá, ktorej kognitívnym stropom sa môže stať zľavový leták v miestnom supermarkete (a keď tú zľavu si nedokáže prepočítať).
Systémovo nám tu vyrastá rozbitá, rozdelená krajina. Štát, v ktorom nebudeme schopní pochopiť sa navzájom. Isteže nielen preto, že prepadávame v nejakých testoch – tie sú iba jedným z varovaní. No výsledkom je a bude národná frustrácia, ktorá vedie do národného nepochopenia, nenávisti a pomsty.
A k politikom, ktorí si to budú užívať.
Objav týždňa
Medzi úvodné prejavy Parkinsonovej choroby patrí silný tras rúk. (zdroj: AdobeStock)Orgány v našom tele môžu starnúť rôznou rýchlosťou. Dnes totiž vieme, že proces starnutia je zapríčinený aj biochemickými zmenami v bunkách, ktoré vedú k poškodeniu jednotlivých orgánov. Nový výskum však ukazuje, že tieto zmeny nie sú jednotné a, logicky, neprebiehajú ani rovnakým tempom. Pritom ak jeden z orgánov starne rýchlejšie, vedie to k ďalším problémom - až k predčasnej smrti.
Štúdia v Nature sa teraz pozrela na takéto starnutie jednotlivých orgánov a na bielkovinové stopy tohto procesu. Proteínové biomarkery súvisiace so starnutím konkrétnych orgánov pacienta by teraz mohli poslúžiť na jeho lepšiu diagnostiku i na prípadnú personalizovanú liečbu.
Štúdia: Organ aging signatures in the plasma proteome track health and disease (Nature, 2023)
Krátke správy z vedy
Vaša profilová fotka zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní, či vás prijmú do zamestnania. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na faktory zohrávajúce rolu pri najímaní nových zamestnancov. Potvrdil predsudok, že neprimerane zaváži vaša fotografia.
Ak máte len jedného rodiča, vaše príležitosti v živote to nemusí negatívne ovplyvniť. Oveľa väčším problémom je chudoba, ukazuje nová štúdia. Tá sa pozrela na stigmu jednorodičovských domácností a ukázala, že rozdiely sú minimálne a oveľa dôležitejším je príjem domácností.
Delfíny vnímajú elektrické polia. Ukazuje to nový výskum, ktorý experimentoval s dvojicou morských cicavcov chovaných v zajatí. Cicavce pritom zvyčajne takúto schopnosť, na rozdiel od, napríklad, žralokov nemajú.
Odporúčam počúvať
- V Indonézii vraj objavili pyramídu, ktorá môže mať až 27-tisíc rokov. Akurát že tomu nik neverí a skutočnou otázkou je, ako mohol takýto kontroverzný výskum vyjsť vo vedeckom časopise. Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom pozreli za veľmi zvláštnym tvrdením o našej dávnej minulosti, zisťovali, či nás čistiarne vzduchu ochránia pred ochoreniami, a dozvedeli sa čosi o výhodách vegánskej stravy.
- Horúčka je pre telo náročným dejom. Zohriať celý systém o niekoľko stupňov Celzia ho totiž stojí naozaj veľa energie: rýchlosť metabolizmu sa zvýši zhruba o desať percent na každý stupeň, o ktorý stúpne telesná teplota. Na to, aby človek prežil, musí telo spaľovať viac kalórií. A to všetko sa deje v snahe posilniť imunitný systém. Hostkou Denisy Prokopčákovej v podcaste Vizita bola farmaceutka Karin Marček Malenovská.
Odporúčam čítať
- Dosiaľ to bola zväčša téma vedeckej fantastiky, ktorá okrem základní na Mesiaci premýšľa aj nad základňami pod morskou hladinou. Či by tam však ľudia dokázali žiť a čo má ukázať experiment chystaný na rok 2026, to sa pýta BBC Future v texte Posledná hranica? Ako by mohli ľudia žiť pod vodou v oceánskych staniciach.
