Ako pravekí ľudia postavili jeden z najväčších inžinierskych počinov svojej doby

Pred päťtisíc rokmi pravekí ľudia na území dnešného Španielska postavili jednu z najmonumentálnejších hrobiek.

Z megalitickej stavby Menga zrejme pred tisíckami rokov vtedajší kňazi či šamani sledovali pôsobivé východy slnka, ktoré na kamenné steny vrhali tiene náprotivného pohoria. Vchod do tejto hrobky je totiž presne nasmerovaný na vrch Skaly zamilovaných v provincii Málaga.

Najväčšie kamene, ktoré pravekí ľudia použili na stavbu hrobky, vážili viac ako sto ton. Pri ich presúvaní a ukladaní museli použiť dômyselný systém. Preto je hrobka Menga podľa vedcov jedným z najväčších inžinierskych počinov mladšej kamennej doby.

Znak silného vodcu

Menga patrí medzi stavby typu dolmen, čo doslovne znamená kamenný stôl. Tieto megalitické stavby z nepravidelných kusov kameňa sú typické tým, že sú zhora prekryté väčšími kamennými blokmi. Vnútri zväčša slúžili ako hrobky.

V dolmene Menga, ktorý pravekí ľudia postavili zhruba pred 5500 rokmi, zrejme pochovávali vtedajšie vládnuce rodiny. Keď archeológovia skúmali stavbu v devätnástom storočí, objavili v nej pozostatky stoviek ľudí.

Iba o sedemdesiat metrov ďalej našli menší dolmen Viera a o pár kilometrov ďalej ešte jeden mladší El Romal. O staviteľoch týchto megalitov nie je veľa informácií. Vedci však predpokladajú, že dolmeny v Málage postavili farmári, ktorí žili v úrodnom údolí rieky Guadalhorce.

Náročnosť výstavby kamenných blokov, na ktorých ležia ďalšie veľké kamene, naznačuje, že vtedajšia spoločnosť musela mať silného vodcu a hlboko zakorenené náboženské rituály, píšu na webe Antequera discover prevádzkovatelia náleziska Antequera, kde sa nachádzajú tri spomínané dolmeny.

Dolmen Menga má na dĺžku 27,5 metra, je 3,5 metra vysoký a pravekí ľudia ho postavili z 32 megalitov. Najväčší z nich, ktorý slúži ako strecha, má zhruba 150 ton.

Stavba pozostáva z troch častí. Prvou je otvorená chodba, ktorá vedie k prekrytej vstupnej časti a ďalej k väčšej pohrebnej komore, kde obrie „strešné“ kamene podopierajú kamenné stĺpy. Celá stavba je vsadená do kopca.

Umelecké znázornenie ťažby vrchného kameňa v lome Cerro de la Cruz, ktorý neskôr použili pri stavbe dolmenu Menga. (zdroj: Moisés Bellilty pod vedením Josého Antonia Lozana Rodrígueza a Leonarda Garcíu Sanjuána)

Obrovské nasadenie

Na to, ako mohli ľudia v kamennej dobe postaviť rozsiahlu hrobku, sa pozreli vedci v novom výskume zverejnenom vo vedeckom časopise Scientific Reports.

Celý dolmen Menga je postavený z kameňa kalkarenit, čo je typ vápenca. Pre svoju krehkosť sú tieto horniny prezývané aj mäkké skaly. Naznačuje to, že stavebníci museli pri presúvaní kameňov byť veľmi opatrní, čo vyžadovalo použitie inžinierskych pomôcok a starostlivé plánovanie.

„Práca s týmito veľkými a krehkými kameňmi vyžadovala obrovské pracovné nasadenie nielen pri opracovaní kameňa, ale aj pri spracovaní dreva a výrobe lán,“ píšu v štúdii autori pod vedením Josého Antonia Lozano Rodrígueza.

Skaly vyťažili z výbežku vzdialeného ani nie kilometer od dolmenu Menga. Vedci predpokladajú, že ich stavebníci prevážali smerom dole z kopca po cestičkách vystužených drevom.

Na mieste stavby si zrejme dávni ľudia postavili aj drevené lešenie a kamene ďalej presúvali pomocou lán.

Pri stavbe sa ľudia zrejme riadili aj vtedajšími kozmologickými pozorovaniami. Vchod do hrobky je nasmerovaný na horu Peña de los Enamorados, čo v preklade znamená Skala zamilovaných. V čase letného slnovratu vidno slnko vychádzať priamo spoza hory, ktorej tiene vytvárajú obrazce na stenách pohrebnej komory.

Pohľad na horu La Peña z vchodu do dolmenu Menga. (zdroj: Archeologický komplex Antequera Dolmens)