SME

S poľnohospodárskou revolúciou to bolo inak, a zaujímavejšie

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mimoriadne tvrdenia potrebujú mimoriadne dôkazy.

Nejestvuje jednoduchšia, základnejšia a užitočnejšia metodická poučka dobrej vedy. Keď chcete spôsobiť v poznaní revolúciu, keď chcete prekopať základné teórie, keď plánujete prevrat v poznaní, potrebujete fakt dobré dôkazy. A ich interpretácie.

Preto je také kontroverzné tvrdenie, že vraj najstaršia pyramída na svete má 27-tisíc rokov a postavila ju nejaká dávna, záhadná a neznáma pokročilá civilizácia.

Len pre pripomenutie: najstaršia známa pyramída v Egypte, Džoserova pyramída v Sakkáre má zhruba 4600 rokov. Najstaršie známe časti Stonehenge majú viac ako päťtisíc rokov. A veľmi zvláštne megalitické nálezisko Gobekli Tepe v dnešnom Turecku, vybudované pravdepodobne ešte lovcami a zberačmi, revolučné miesto v dejinách ľudstva má o čosi viac ako 11-tisíc rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Tvrdiť, že na Jáve jestvuje pokročilé kultové miesto Gunung Padang staršie o bezmála 15-tisíc rokov, je konštatovaním až kdesi z roviny vedeckej fantastiky. Akurát teda vyšlo v odbornom magazíne v relatívne normálnom vydavateľstve (teraz rada časopisu prešetruje, ako tá štúdia vôbec prešla recenzným procesom).

Je veľmi málo pravdepodobné, že by sa v Indonézii pred desiatkami tisíc rokov ukrývala nejaká pokročilá neznáma civilizácia.

Lenže, naopak, je takmer isté, že dejiny nášho druhu sú oveľa zaujímavejšie, vzrušujúcejšie a prepletenejšie, než sme sa ešte donedávna domnievali. Že inak to bolo s neandertálcami, to som už v tomto newslettri písal. Inak to však bolo aj našimi priamymi predkami.

Zabudnime napríklad na hypotézu, že komplexné spoločenské vzťahy, náročné stavby a – dokonca – akési mestá prišli až po neolitickej revolúcii.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes už máme množstvo archeologických nálezísk z Blízkeho východu, Ázie aj z Ameriky, že mestá (niekedy len sezónne) jestvovali dávno pred poľnohospodárstvom. Samotné poľnohospodárstvo by sme mali zároveň vnímať viac ako kultúrnu a ideologickú revolúciu než revolúciu v spôsobe obživy a fungovania. Už len preto, že naši predkovia sa bežne usádzali na nejakom mieste, a plodiny nepestovali. Alebo pestovali len veľmi špecifické: určené na náboženské obrady či, no áno, na prípravu alkoholických nápojov (tiež zrejme určenú aj – ale asi nielen – na rituály).

Mimoriadne stavby ako tie v Turecku, na ktoré ste potrebovali koordinovať stovky ľudí, ubytovať ich a živiť, sa zjavne budovali dávno pred chovom dobytka. A dobytok ste mohli chovať či plodiny pestovať aj bez toho, aby ste vytvorili komplikovanú spoločnosť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom CAJV9 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Pravek

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Vedci sa zamerali na pohlavné chromozómy.


a 1 ďalší
Vytvorenie návyku môže trvať viac ako dva mesiace.

Na automatizovanú činnosť si počkáte.


1
Pod Yellowstonom zrejme cirkuluje hélium, pri ktorého ťažbe by nevznikali emisie. Našli ďalšie dve podobné miesta.

Hélium nedokážeme vyrobiť. Vzniká pri rádioaktívnom rozpade.


2
Ilustračná fotografia.

Vyblednutie neznamená, že koral odumrel.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu