Desaťtisíce ľudí z celého sveta sa schádzajú v Dubaji na výročnej konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
Spojené arabské emiráty, ktoré sú významným producentom ropy, hostia tohtoročný summit známy ako COP28. Koná sa v čase, keď poprední vedci varujú, že svet je ďaleko od splnenia svojich klimatických cieľov.
Tu sú informácie, ktoré by ste mali vedieť, a prečo je tohtoročné stretnutie dôležité:
Čo je COP?
COP je skratka pre Konferenciu zmluvných strán, pričom spojenie „zmluvné strany“ označuje takmer 200 krajín, ktoré sa v roku 1992 dohodli na Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy.
Diplomati týchto krajín sa stretávajú každý rok od roku 1995. Tohtoročné stretnutie je už 28. v poradí, preto COP28.
Kedy sa koná COP28?
Summit je oficiálne naplánovaný od 30. novembra do 12. decembra. Tieto klimatické rokovania sa však často predĺžia, pretože vyjednávači sa dohadujú o nevyriešených otázkach.
Kde sa nachádza COP28?
Konferencia sa bude konať v Expo City Dubaj, ktoré sa označuje za futuristické „minimesto“ s apartmánmi, reštauráciami a ďalšími atrakciami.
Miesto konania sa nachádza juhozápadne od centra Dubaja, mesta mnohých klimatických protikladov, s krytými lyžiarskymi zjazdovkami a obrovskými solárnymi parkmi vzdialenými niekoľko kilometrov.
Kto sa tento rok zúčastní a kto nie?
Na konferencii sa zúčastnia mnohí svetoví lídri s rôznymi klimatickými záväzkami. Patrí medzi nich brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý prisľúbil zastaviť odlesňovanie amazonského pralesa, a britský premiér Rishi Sunak, ktorý nedávno odložil klimatické ciele Spojeného kráľovstva pre obavy z ich nákladnosti.
Pápež František, ktorý minulý mesiac varoval, že „svet, v ktorom žijeme, sa rúca“, už potvrdil, že sa plánuje zúčastniť na konferencii COP28. Rovnako aj kráľ Karol III.
Očakáva sa, že čínsky prezident Si Ťin-Pching summit vynechá, hoci vicepremiér Ting See-siang a čínsky vyjednávač pre klímu Sie Čen-chua sa na ňom plánujú zúčastniť. Keďže na Ukrajine stále zúri vojna, ani ruský prezident Vladimir Putin sa pravdepodobne nezúčastní.
Podľa oficiálneho programu Bieleho domu zverejneného v nedeľu sa prezident Biden nezúčastní na piatkovom a sobotňajšom úvodnom programe COP28.
Čo sa očakáva na konferencii COP28?
Hlavným bodom programu je „globálna bilancia“, teda posúdenie, či je svet na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody. Hodnotenie sa uskutočňuje každých päť rokov a zakaždým doteraz diplomati dospeli k záveru, že svet je na tom žalostne zle.
Najpálčivejším bodom programu sú však rokovania o novom fonde na kompenzáciu chudobných krajín za „straty a škody“, čo je žargón OSN pre ničivé dôsledky globálneho otepľovania. Na minuloročnom summite v egyptskom Šarm aš-Šajchu dosiahli bohaté krajiny historickú dohodu o zriadení tohto fondu. Odvtedy sa však nedokázali dohodnúť, kto a koľko bude do fondu platiť.
Očakáva sa, že vyjednávači sa budú rozchádzať aj v otázke, či sa v konečnej dohode COP28 bude požadovať postupné ukončenie využívania fosílnych palív, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania.
Najväčšie krajiny produkujúce ropu budú pravdepodobne brániť formulácii o postupnom vyraďovaní fosílnych palív a presadzovať formuláciu o význame technológie zachytávania oxidu uhličitého, ktorá odsáva oxid uhličitý zo znečisťujúcich zariadení a ukladá ho hlboko pod zem.(Mnohí klimatickí aktivisti považujú túto technológiu za falošné klimatické riešenie, ktoré predlžuje životnosť infraštruktúry fosílnych palív na ďalšie desaťročia.)
Pohľad na prístav v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. (zdroj: Andrea DiCenzo/The Washington Post)Prečo je hostiteľom COP28 ropné kráľovstvo?
Organizácia Spojených národov každoročne strieda miesta konania konferencií zmluvných strán v piatich regiónoch: Afrika, Ázia a Tichomorie, východná Európa, Latinská Amerika a Karibik a západná Európa. Tento rok prišiel rad na ázijsko-tichomorskú skupinu a v máji 2021 sa o hostiteľstvo bez výhrad prihlásili Spojené arabské emiráty.
Tohtoročné rokovania vedie Samí Džábir, ktorý predsedá oddeleniu Spojených arabských emirátov pre obnoviteľné zdroje energie a zároveň je výkonným riaditeľom spoločnosti Abú Zabí National Oil.
Prečo záleží na hostiteľskej krajine?
Hostiteľská krajina zohráva kľúčovú úlohu pri zjednotení všetkých delegácií, aby sa dohodli na „ústrednom rozhodnutí“ - politickom dokumente, ktorý predstavuje konsenzus medzi takmer 200 krajinami.
Na konferencie, ktoré sa v minulosti skončili úspešne, sa hostitelia zvyčajne pripravovali najmenej rok, stretávali sa s kľúčovými svetovými lídrami a snažili sa odstrániť prípadné nezhody pred rokovaniami.
Ktorá krajina bude hostiť nasledujúcu konferenciu COP?
Organizácia Spojených národov zvyčajne vyberá hostiteľa v dostatočnom predstihu, aby sa krajina mohla pripraviť na prílev desiatok tisíc delegátov. Napríklad Spojené arabské emiráty boli vybrané ako hostiteľská krajina už v roku 2021.
Predstavitelia OSN však zatiaľ neoznámili, kde sa bude konať COP29, najmä pre geopolitické napätie v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Hoci je na rade východná Európa, Rusko vyjadrilo silný nesúhlas s usporiadaním summitu v krajine Európskej únie, zatiaľ čo znepriatelení susedia Azerbajdžan a Arménsko si navzájom zablokovali ponuky.
To znamená, že ďalší celosvetový summit o záchrane planéty je momentálne bez lídra.
„Zvyčajne sa hostiteľ nominuje pred konferenciou zmluvných strán a rozhodnutie o schválení výberu je len formalitou,“ povedal Alden Meyer, vedúci pracovník klimatického think tanku E3G, ktorý sa doteraz zúčastnil na 26 z 27 konferencií zmluvných strán.
„Tento rok však napätie okolo Ukrajiny vo východoeurópskom regióne OSN zablokovalo dohodu o predsedníctve COP,“ povedal. „Nie je jasné, ako sa to vyrieši.“
Čo sa stalo na minulých stretnutiach zmluvných strán?
Mnohí diplomati a odborníci tvrdia, že tieto summity majú za sebou dlhú, aj keď nie vždy úspešnú históriu.
Výsledkom konferencie zmluvných strán v roku 1997 v Japonsku bol Kjótsky protokol, ktorý po prvýkrát vymedzil právne záväzky bohatých krajín znížiť svoje emisie. Výsledkom COP 2015 vo Francúzsku bola Parížska klimatická dohoda, ktorá vyzýva na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia nad úroveň spred priemyselnej revolúcie.
Za úspešnú sa považovala aj COP v Škótsku v roku 2021, na ktorej krajiny prijali celý rad odvážnych záväzkov na ďalšie znižovanie emisií. Mnohí aktivisti však teraz považujú Glasgow za summit falošných sľubov, keďže hlavné svetové ekonomiky nie sú na dobrej ceste k splneniu svojich cieľov stanovených pred dvoma rokmi.
Minuloročná konferencia zmluvných strán v Egypte sa takmer skončila neúspechom, ale zachránila ju dohoda o vytvorení fondu na krytie strát a škôd, ktorá bola dosiahnutá v neskorých hodinách.
Prečo sa naďalej konajú konferencie COP, keď krajiny stále neplnia svoje klimatické ciele?
Podporovatelia tvrdia, že tieto summity sú aj naďalej najväčšou každoročnou príležitosťou na to, aby sa svetoví lídri stretli v jednej miestnosti a diskutovali o zmene klímy. Tieto stretnutia považujú za nevyhnutné na urýchlenie znižovania emisií skleníkových plynov a ochranu krajín, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, pričom mnohé z nich sa nachádzajú v oblasti globálneho juhu.
Kritici však upozorňujú, že emisie skleníkových plynov v zemskej atmosfére od roku 1995, keď sa tieto stretnutia začali, stále stúpajú. Svetová meteorologická organizácia tento mesiac uviedla, že úroveň skleníkových plynov dosiahla v roku 2022 rekordnú úroveň a „koniec jej rastu je v nedohľadne“. Kritici tiež tvrdia, že tieto summity boli výrazne ovplyvnené veľkým počtom lobistov a zástupcov priemyslu fosílnych palív, ktorí sa na nich v priebehu rokov zúčastnili.
Napriek tomu svet zaznamenal od prijatia Parížskej dohody v roku 2015 určitý pozoruhodný pokrok.
V roku 2014, pred prijatím zmluvy, bol svet na ceste k otepleniu takmer o štyri stupne Celzia do konca storočia, čo sa všeobecne považovalo za katastrofický výsledok. V súčasnosti by sa planéta na základe najprísnejších klimatických záväzkov krajín do roku 2100 oteplila o 2,5 stupňa Celzia, uviedla minulý týždeň Organizácia Spojených národov.
Autor: Maxine Joselow
