Webbov vesmírny teleskop v novembri priniesol nové zistenia o diskoch, v ktorých vznikajú planéty. Ukázal, ako sa v nich šíri voda, ale aj to, že skalnaté planéty môžu vznikať aj pri extrémnych hviezdach.
Na pôsobivých farebných záberoch tiež teleskop priniesol nový pohľad na srdce našej Galaxie a stovky tisíc hviezd.
V texte sa dočítate:
- o spojení Hubbla a Webba,
- prečo sa niektoré vesmírne objekty zmenia v priebehu pár rokov,
- o farebnom srdci Mliečnej cesty a čo v ňom vedci našli.
Putovanie vody
Hypotéza o vzniku planét, ktorú roky zastávajú vedci, je relatívne prostá. Hovorí o tom, že v kompaktnejších protoplanetárnych diskov (zárodkov planetárnych systémov) je v ich centre viac vody ako v rozsiahlejších diskoch.
Môže za to plynutie pevných látok pokrytých ľadom do vnútorných častí systému. V hutnejších diskoch majú čiastočky menej prekážok, ako v rozsiahlych diskoch s medzerami medzi prstencami disku. Ľadová hmota sa tak ľahšie dostane do vnútorných častí, kde sa premieňa na vodnú paru a tvorí zárodky planét.
Dlhoročnú hypotézu teraz potvrdil Webbov vesmírny teleskop. Zistenia zverejnili vo vedeckom časopise Astrophysical Journal Letters.
Webb pozoroval štyri protoplanetárne disky - dva kompaktne a dva rozšírené disky v okolí hviezd podobných Slnku. Kompaktné disky mali vyšší výskyt vody vo vnútornej oblasti skalnatých planét.
Ukázalo sa tiež, že veľké planéty môžu v diskoch vytvárať prstence zvýšeného tlaku, kde sa ľadové čiastočky hromadia. Ich plynutie sa nezastaví, ale zabrzdí sa. Takúto úlohu mohol v našom systéme plniť Jupiter. Brzdil prísun kamienkov a vody k malým a na vodu relatívne chudobným kamenným planétam.
Hviezda Mothra
Hoci bol Webb často prezentovaný ako náhradník Hubbla, tieto dva výkonné ďalekohľady neustále spolupracujú a prinášajú aj unikátne zábery. Na najnovšom sa zamerali na galaktickú kopu MACS0416, ktorá je od Zeme vzdialená 4,3 miliardy svetelných rokov.
Zafarbenie jednotlivých galaxií, ktoré odhalili Hubble vo viditeľnom a Webb v infračervenom spektre, prezrádza viac o ich vzdialenosti. Modré odfotil Hubble, sú k nám bližšie a často v nich dochádza k intenzívnej tvorbe hviezd. Červenšie galaxie zas odfotil Webb a sú od nás vzdialenejšie.
Záber nevznikol iba pre jeho estetické kvality, vedci pomocou neho pátrali po objektoch s premenlivým jasom v priebehu času. Našli ich štrnásť, väčšinu z nich tvorili hviezdy a dve boli supernovy, teda hviezdne explózie.
Jeden z týchto prechodných javov vynikal nad ostatnými. Nachádza sa v galaxii, ktorá existovala tri miliardy rokov po veľkom tresku. Na zábere je vplyvom gravitačného šošovkovania (keď blízky objekt svojou gravitáciou ohýba svetlo zo vzdialených objektov) zväčšená 4000-krát. Hviezdny systém nazvali Mothra po fiktívnom obrom rádioaktívnom monštre, ktoré sa podobá nočnému motýľovi.
Miznúci neón
Pri niektorých hviezdach sa toho môže veľa zmeniť aj za pätnásť rokov. Jedno prekvapenie čakalo vedcov v okolí hviezdy SZ Chamaeoleontis, ktorú v minulosti pozoroval vyradený ďalekohľad Spitzer.
V jej okolí sa planéty zatiaľ iba tvoria, pred pätnástimi rokmi pri hviezde vedci objavili stopy po prvku neón III. V protoplanetárnych diskoch, ktoré zasahujú vysokoenergetické röntgenové lúče, je tento prvok veľmi vzácny. Vedci usúdili, že v okolí SZ Cha prevláda skôr ultrafialové žiarenie.
Takéto zistenie malo následky aj na to, koľko času má systém na vývoj planét.
